2. července / 2. júla

Zamyslenie na dnešný deň

Požiadať o pomoc

„V tomto bode sa dospelé dieťa zvyčajne izoluje a zahrnie sa množstvom práce, len aby nemuselo požiadať o pomoc.“ VČK, str. 66

Celé roky sme sa starali o každého a naučili sa byť natoľko neviditeľní, ako to len bolo možné, psychicky aj emocionálne. Naša hodnota nebola založená na tom, kto sme, ale na tom, čo môžeme dosiahnuť alebo urobiť pre druhých. Tak veľmi sme si zvykli na nadmerné vynakladanie úsilia, že sme ho vytvárali aj vtedy, keď nebolo treba. Žiť v hurikáne aktivít bolo pre nás normálne. Začali sme sa vyhýbať pokoju, pretože vtedy sme mohli počuť tie bolestivé hlasy, ktoré vychádzali z hĺbky nášho vnútra a hovorili: “Nie si dosť dobrý.“

Keď sme sa naučili žiť v odlišnej realite, začali sme spoznávať svoju sebahodnotu. Chápeme, že naša skutočná existencia je darom od našej Vyššej Sily. Učíme sa natiahnuť ruku ku svojim spolupútnikom s prosbou o pomoc a cítiť lásku a prijatie. Dovolíme iným, aby sa postarali o seba a volíme si tých, ktorí tak dokážu urobiť, aby sa stali našimi sprievodcami.

Sme ochotní vlastniť všetky naše pocity, nielen šťastie a radosť, ale tiež hnev a dokonca zúrivosť, keď sa objavia. Ceníme si ich ako dar, ktorý nás môže vytiahnuť z nášho bahna žiaľu a hanby. Sme opatrní, aby sme nezranili iných týmito “darmi“, ale namiesto toho ich používali ako bránu k uzdraveniu z nášho zranenia.

Dnešný deň už viac nebudem robiť prácu za druhých. Budem cítiť slobodu z toho, že som zodpovedný sám za seba a rozlišovať, kedy potrebujem vedenie.