Nástroje a techniky s spojeniu s vnútorným dieťaťom (časť 2.)

1. Nástroje a techniky s spojeniu s vnútorným dieťaťom (časť 2.)

         Ako už bolo spomenuté existuje nedominantný rukopis  pri ktorom napíšeme otázky Vnútornému dieťaťu s našou dominantnou rukou (rukou, ktorú používame pri podpisovaní sa). Potom napíšeme odpovede prehodením pera do druhej ruky. Môžeme napísať: “Ahoj, malý Janko alebo malá Majka. Chcela by som s tebou hovoriť a predstaviť sa. Ako si sa mal? Som tu aby som ťa počúval keby si chcel rozprávať.“  Napíš hocakú odpoveď s nedominantnou rukou. Myšlienky môžu byť náhodné alebo neúplné vety, ale napíšeme všetko čo nám príde na myseľ bez toho aby sme sa súdili. Nepokúšame sa siliť do riešenia alebo do výsledkov. Dosiahneme výsledku ak budeme dostatočne trpezlivý a dôsledný s touto úlohou.

         Po predstavení sa nášmu vnútornému dieťaťu sa môžeme opýtať ďalšie otázky. Otázky napíšeme svojou dominantnou rukou a odpovede druhou rukou. Môžeme sa rozprávať s ostatnými ako sa spojili so svojim vnútorným dieťaťom, ale dbáme na to byť pravdivými k vlastnému spojeniu. Nemusíme zapôsobiť na nikoho ani prikrášliť akúkoľvek odpoveď. Toto cvičenie môže doslova hovoriť za seba ak je používané často.

         Ďalšie nástroje k spojeniu s Vnútorným dieťaťom môžu zahrňovať kreslenie alebo maľovanie obrázkov našej rodiny. Môžeme ísť k našej škole a naskicovať  ihrisko, alebo môžeme navštíviť naše obľúbené miesto a maľovať a čmárať. Naskicovaním našej rodiny môžeme odhaliť ako sme sa cítili pri dospievaní. Nemusíme byť profesionálnymi maliarmi aby sme robili túto úlohu. Prilepovanie obrázkov môže fungovať rovnako dobre. Niektoré obrázky môžu vyjadriť to čo slová nemôžu. Kresby môžu byť vyhotovené našou dominantnou alebo nedominantnou rukou a bez obmedzenia na to aké scény môžu byť namaľované.

         Môžeme počúvať hudbu a tancovať ako súčasť spojenia sa so svojim vnútorným dieťaťom alebo so svojim pravým ja. Hýbaním svojich tiel na hudbu (alebo bez hudby) môžeme pohnúť so spomienkami a pocitmi. Počúvaním rôznej formy hudby môžeme pomôcť preniknúť do spomienok a tiež pocitov. Počúvanie detských riekaniek, cirkevných piesní alebo piesní našich rodičov nám pomôže rozpamätať sa na naše detstvo a dieťa vo vnútri.

         Tieto aktivity majú sklon k prístupu do oblastí nášho podvedomia, ktoré sme nenavštívili už dlhé roky. Pocity a spomienky sa vynoria ak budeme dôsledný s týmito metódami. Mnohý z nás sme sa naučili vyladiť naše pravé pocity pretože to bolo príliš bolestivé pripustiť, že sme boli zanedbaný, zneužitý a týraný v mnohých podobách. Máme pod zámkom udalosti našich životov. Ako dospelý sa učíme oslobodiť od nášho dobrovoľného väzenia. Dáme si povolenie cítiť a byť skutočne nažive.

         Niektorý z nás si vyberú robiť túto prácu so sponzorom, poradcom alebo uzdravujúcim partnerom. Výsledkom vnútornej detskej práce a prevýchovy  je odmena v jasnosti o našich detských rokoch. S časom môžeme viac pocítiť vnútorný pokoj a lepšie pochopíme naše pocity a možnosti. Sme na ceste sa stať úplnými a zdravými ľudskými bytosťami. Môžeme sa spojiť so silou vyššou ako je tá naša a nájsť rovnováhu.