1. února / 1. februára

Zamyslenie na dnešný deň

Vďačnosť

„DDA program mi priniesol zázrak života. Som schopný prežívať súcit, odpustenie, lásku a vďačnosť, pocity, pre ktoré sa oplatí žiť.“ VČK, str. 140

Pred DDA sme mnohí boli natoľko ponorení vo svojej dysfunkcii, že ak sa nás niekto spýtal, ako sa máme, zvyčajne sme len odpovedali: “Dobre.” Pravdepodobne sme ani nevedeli opísať svoje pocity, lebo sme ich poznali len zopár. Stalo sa tak dôsledkom ich neustáleho potláčania v detstve i dospelosti.

V DDA sa učíme meniť svoje myšlienky a postupne sa oslobodzovať od vecí, ktoré nás ťahajú k zemi. Všímame si, že nebo je častokrát nádherne belasé; nie vždy zamračené. Začíname vidieť oveľa viac možností, ktoré máme, aby sme žili životom, akým skutočne chceme.

Zisťujeme, že je možné súcitiť s ostatnými bez toho, že by sme ich chceli, alebo potrebovali nejakým spôsobom naprávať. Chápeme, že všetci máme svoje trápenia; ponúkneme pomoc tam, kde môžeme, bez toho, aby sme sa pripútavali. Namiesto pocitov krivdy sa učíme odpúšťať. Začíname sa zbavovať zatrpknutosti a hnevu. Namiesto pocitu, že sme obeť a že nemáme dostatok, učíme sa byť vďační za to, čo máme a za svoj potenciál. Nachádzame zázraky.

Dnes budem mať na pamäti všetky emocionálne dary, ktoré mi program priniesol a s vďačnosťou sľubujem, že s pomocou DDA budem i naďalej otvorený životným príležitostiam.