10. ledna / 10. januára

Zamyslenie na dnešný deň

Jazyk uzdravovania

„Možno hovoríme jazykom programu, ale nehovoríme o tom, čo nás naozaj ťaží.“ VČK, str. 432

Na začiatku sme mnohí našli obrovskú útechu v novom jazyku uzdravovania. Chránil nás pred starými spôsobmi myslenia. Ale niektorí sme zistili, že len rečnenie bez skutkov nezmenilo naše správanie. Uškodili sme sebe aj iným okolo nás tým, že sme „tichučko chodili po špičkách“, aby sme nikoho nerozhnevali, alebo neublížili. Ako sme sa v detstve naučili, nerobili sme vlny, ale následky nás i tak hlboko zranili. To, čo sme potrebovali vidieť bolo, že sme bojovali o svoj holý život.

Ako spoznávame svoju samoľúbosť, začíname sa oslobodzovať. Prijímame svoje rozhodnutia v dospelosti s pevnou chrbtovou kosťou. Dospievame. Robíme pre seba to, čo nikto iný urobiť nemôže: zachraňujeme sa. Robíme to tak, že sa vzdávame svojho kontrolovaného zovretia a púšťame si do nášho života iných ľudí, ktorí nám môžu pomôcť- sponzor, priateľ z programu, terapeut- ktokoľvek, koho potrebujeme.

Nehľadáme dokonalosť ale pokrok. Odložíme bokom svoje pochybnosti a kráčame do svetla novej pravdy. Byť úprimným a skúsiť niečo nové môže byť bolestivé, ale nie natoľko bolestivé, ako zostať tam, kde sme.

Dnes podniknem kroky k tomu, aby som zohnal sponzora, ak ešte žiadneho nemám. Zaviažem sa k tomu, že budem pracovať na Krokoch a nebudem sa len tváriť, že viem, o čom hovorím, keď v skutočnosti neviem.