10. února / 10. februára

Zamyslenie na dnešný deň

Sny

„Domnievali sme sa, že sme na tieto sny zabudli, ale naše Vnútorné dieťa si pamätá.“ VČK, str. 430

V detstve sme si vo svojej nevinnosti želali, aby nás počuli, držali v náručí a ochraňovali. No vo väčšine našich domovov sa tak nestalo. Keď sme prehovorili, zvyčajne to znamenalo začiatok problémov. Keď sme sa pokúsili o objatie alebo prejavili náklonnosť, ignorovali nás, vysmiali, alebo s nami flirtovali. Väčšinou sme boli osamelí. Myšlienka na to, že nás niekto ochraňuje, nejestvovala. Vyrastali sme vo svete, kde bolo pravidlom, že „čokoľvek príde a to kedykoľvek.“ Bolo takmer nemožné držať krok s tým, čo sa dialo, ale snažili sme sa najlepšie, ako sme vedeli.

Snívali sme o tom, že máme inú rodinu, kde môžeme byť sami sebou a bolo by to všetko v poriadku. Túžili sme po mieste naplnenom láskou, bezpečné miesto, kde boli hlasy jemné a sladké a kde sa všetci len spolu rozprávali, smiali a hrali. Je to také smutné, že sme to nedostali. Zaslúžili sme si žiarivé a šťastné detsvo, však?

Naše Vnútorné dieťa stále čaká na tento sen, aby sa stal skutočnosťou. Táto túžba je rovnako silná ako bola kedysi dávno. Kto bude tým človekom, ktorý tomuto dieťaťu prinesie tento sen?

V DDA programe zisťujeme, že sny sa môžu stať skutočnosťou. Tu sme opäť schopní začať odznova, deň po dni. Môžeme dať svojmu Vnútornému dieťaťu všetko, čo sme nedostali. Obnovovanie snov je to, o čom celý tento program je.

Dnes viem, že si zaslúžim svoje sny. Som ochotní pracovať, aby sa s pomocou DDA stali skutočnosťou.