11.august

Pravé Ja

 

„Zatiaľ čo môže byť Vnútorné dieťa či Pravé Ja iskrou našej tvorivosti, musíme si tiež pamätať, že to dieťa je hlboko ranenou časťou nás samých.“ VČK, str. 303

 

Mnohí sme sa usilovali porozumieť svojmu Pravému Ja, prebudiť svojho Vnútorné dieťa a prejaviť svoju tvorivosť v nádeji, že sa oslobodíme od utrpenia. A predsa čelíme prekážkam- neustálemu tvrdému sebaposudzovaniu, ktoré zdá sa, nevieme zastaviť. Tento skrytý spôsob myslenia nás núti pokračovať v dysfunkčnom a závislom správaní. Premýšľame nad tým, prečo sa nemôžeme vymaniť z tohto, akoby zakliateho sabotovania samého seba a nesplniť sľub, ktorý sme dali svojmu Pravému Ja.

 

V DDA sa učíme dostať sa do kontaktu a precítiť bolesť a žiaľ našich hlboko zranených častí, aby sa mohlo naše Pravé Ja naplno rozvinúť. Celé roky sme sa tomuto vyhýbali, zvyčajne nevedomky, a trpeli sme dôsledkami, ktoré to so sebou prinášalo. Začíname vidieť, že si nedokážeme užiť život naplno a ani naše Pravé Ja, kým sa nepostavíme tvárou v tvár koreňom vedúcim k zraneným častiam nášho detstva a neoslobodíme sa od nich.

 

S pomocou svojej Vyššej sily a podporou našich spolupútnikov sa trénujeme v jemnom a postupnom procese odkrývania vrstiev cibule, aby sme našli jadro svojej bolesti a, paradoxne, aj radosti zo svojho Pravého Ja. Je to proces, ktorý je jedinečný pre každého z nás, no máme podporu v jednotnom prístupe, ktorý v sebe integruje Kroky, Vyššiu silu a naše Vnútorné dieťa.

 

Dnes naberiem odvahu čeliť nevyhnutnému, aby som mohol dodržať sľub, ktorý som dal svojmu Pravému Ja.