11. ledna / 11. januára

Zamyslenie na dnešný deň

Nepravé Ja

„Dysfunkcia je v našej duši zakódovaná ako falošné Ja.“ VČK, str. 105

Mnohí sme v detstve nemohli byť sami sebou. Aby sme prežili, prevzali sme negatívne odkazy našich rodičov a neskôr v dospelosti sme opakovali ich nečestné odôvodnenia za šialené správanie. Pamätáme si svoju zničujúcu falošnú hrdosť, ktorá nám nedovolila, aby sme si priznali chyby, alebo sa cítili zraniteľne. Do istej miery sme vždy vedeli, čo robíme, ale naše falošné Ja nám velilo a my sme nemali slovné alebo myšlienkové pochody na to, aby sme urobili veci inak, alebo aby sme vyjadrili skutočné pocity.

A tých z nás, ktorí majú deti bolí najviac to, že sme predvádzali toto neúprimné správanie na nich. Akokoľvek sme sa snažili sa zastaviť, nevideli sme cestu, ako z toho von, aby sme im ukázali lepšiu stránku.

Teraz v uzdravovaní chápeme, že naše rany boli také hlboké, že je ťažké si predstaviť, že sme mali takú veľkú dieru v našej duši. Dnes rozumieme tomu, že náš nedostatok úprimnosti po taký dlhý čas je pevným dôkazom traumy, ktorou sme trpeli ako deti a dôvod, pre ktorý potrebujeme DDA, aby sme prelomili ten kruh. Toto je miesto, kde odlupujeme všetky vrstvy hanby, ktorá stvorila naše nepravé Ja. Sme teraz viac pripravení priznať si svoje nedostatky, pretože ako dospelí môžeme zvládnuť akýkoľvek dopad. Keď tak urobíme, pomôžeme tým zabrániť rodinnému šialenstvu v raste.

Dnes uvoľním svoje nepravé Ja a budem mať odvahu priznať si, keď sa budem mýliť. Urobím tak, aby sa rany prestali na seba nabaľovať, urobím to jednak pre seba, a aj pre iných.