12. června / 12. júna

Zamyslenie na dnešný deň
Hanba
„Hanba nám znemožňuje viedieť fakt, že láska je vo vnútri každého z nás a čaká, kedy ju objavíme.“ VČK, str. 168
Keď prídeme do DDA, sme často zlomení. Kvôli popieraniu dokonca ani nevieme to, čo ešte nevieme. Trvá to nejaký čas, kým si uvedomíme, ako veľmi sme boli ako deti zranení (emocionálne a niekedy aj fyzicky). Hanba zničila našu identitu. Keď sme sa narodili, mali sme svoje Ja, ale deň po dni bolo z neho odlamované, až kým sme neboli na kúsky. Nezostalo takmer nič, okrem spomienky na nenávistné a desivé slová a činy našich rodičov.
Niektorí z nás sa možno cítili zmätení na začiatku uzdravovania, keď nám povedali, že máme siahnuť do svojho vnútra po sebahodnotu. Nevedeli sme, že nejakú máme a spochybňovali sme sami seba na každom kroku. I keď sme sa cítili zúfalí, viseli sme na každom slove, ktoré sme na mítingoch počuli. Videli sme iných ako sa uzdravovali a cítili sme nádej. Pomáhalo nám každodenné čítanie literatúry a napokon sme cítili, že nastáva posun.
Pokračovali sme v práci na Krokoch, chodili na mítingy, spoliehali sa na našu Vyššiu Silu a približovali sa k nášmu Vnútornému Dieťaťu. Začali sme skutočne vidieť svoju hodnotu. A keď sme už viac neboli obmedzovaní zahanbujúcimi hlasmi minulosti, dostali sme novú predstavu o sebe samých- skutočnú predstavu o hodnotnom človeku, ktorým sme vždy boli.
Dnešný deň sa na seba pozriem očami uzdravovania, nie očami mojich opatrovníkov v detstve. Vidím vo svojom vnútri lásku, ktorá rastie.