13. června / 13. júna

Zamyslenie na dnešný deň
Črta siedma
„Máme pocity viny, keďsa za seba postavíme namiesto toho, aby sme sa podvolili druhým.“ VČK, str. 15
Ako deti mnohí z nás cítili, že sme vždy robili chyby. Naši rodičia/ opatrovníci veľmi pohotovo poukazovali na naše omyly, ale len zriedkavo, ak vôbec poukazovali na to, čo sme spravili dobre.
Ako dospelí sa stretávame s mnohými problémami a stále sa domnievame, že sa mýlime. A spolu s tým prichádza domnienka, že ostatní musia mať pravdu. Keď sa nás pýtajú na náš názor, častokrát zaváhame, pokúšame sa čítať v tvári človeka, s ktorým sa rozprávame, aby sme sa vedeli rozhodnúť, ktorá odpoveď korešponduje s jeho názorom. Znie to vyčerpávajúco? Aj to je!
V DDA sa učíme o hraniciach, ktoré si musíme stanoviť a aj dodržiavať. Začneme so stanovením si hraníc. Potom ale príde ťažšia časť: ich presadzovanie. Keď sa o to pokúsime, možno sa okamžite budeme cítiť vinní, začneme sa za to kritizovať a pocítime strach, že ten druhý na nás zmení názor. Tento pocit viny môže podlomiť naše uzdravovanie.
Ale s pomocou našej Vyššej Sily a našich spolupútnikov, sa učíme prekonať tieto pocity a postaviť sa za seba. Je to proces pokusov a omylov, ale keď zakúsime úspech, začneme sa cítiť splnomocnení byť človekom, ktorým sme odjakživa mali byť.
Dnes som si vedomý toho, že akákoľvek vina, ktorú cítim za to, že sa nepoddávam druhým, odíde a moje uzdravovanie bude posilnené mojou schopnosťou ceniť si sám seba.