14. ledna / 14. januára

Zamyslenie na dnešný deň

Nevyjadrená bolesť

„V hraní svojich rol som kričal, keď som nemohol vyjadriť svoju bolesť.“ VČK, str. 503
Mnohí sme strávili roky pitím, aby sme otupili svoju bolesť, jedením, aby sme sa cítili lepšie, užívaním drog, aby sme unikli, používaním sexu, zatiaľ čo sme dúfali v lásku, alebo čímkoľvek iným, čo nám fungovalo. Kým niektorí z nás našli ďalšie Dvanásťkrokové programy, ktoré nám pomohli s našim sebazraňovaním, závislým správaním, iní sme žili životy, ktoré sa točili od jedného správania k druhému. Cítili sme, že potrebujeme niečo, čo nám pomôže sa oddeliť od našej bolesti. A tak sme „navonok hrali“ ako spôsob vyhnúť sa cíteniu.
Ako deti sme prešli toľkými ťažkými situáciami osamote. Nemohli sme nikomu povedať, čo sa dialo, alebo ako sme sa cítili. Dokonca sme si ani nemohli priznať, že to šialenstvo, ktoré sme pozorovali, bolo skutočné. Nikto by nás nepočúval, a ak by aj, snažili by sa to zahladiť nejakými výhovorkami, alebo by nám povedali, že nie je niečo v poriadku s nami len preto, že sme to nahlas vyslovili. Dôsledkom toho bolo, že tieto myšlienky a slová nás požierali zvnútra.
Teraz sme schopní dať našej bolesti hlas, ktorý môže byť vypočutý inými v DDA. Nikto nás nesúdi za spôsob, akým konáme. Naše pravé Ja je schopné vyžarovať na povrch bez toho, aby sme sa vrátili späť k svojim predchádzajúcim závislostiam, našim tichým partnerom. Oslobodzujeme sa od viny, hanby a osamelosti našej minulosti.
Ak ma to dnes bude ťahať k hraniu rolí, zostanem v prítomnom okamihu a pokúsim sa zistiť, čo vyvoláva moju reakciu. Použijem akýkoľvek nástroj DDA, ktorý potrebujem, aby som si pomohol