14. September

14. 9.
Zamyslenie na dnešný deň

Omyly

„Zakaždým, keď sme sa nemilosrdne odsudzovali za bežné omyly, niečo sme tým stratili.“VČK, str. 199

Mnohí z nás, ktorí sme vyrastali v dysfunkčných rodinách, prevzali odkaz, že nie je žiaden priestor pre chyby. Možno nás vychovávali rodičia, ktorí mali potrebu kontrolovať a očakávali dokonalosť. Ak sme spravili chybu, vynadali nám, alebo s nami zle zaobchádzali. Nemali sme dovolené byť deťmi a učiť sa z vlastných chýb, ani nás neučili, že robiť chyby je súčasťou toho, že sme ľudské bytosti.

Stotožnili sme sa s týmto úsudkom. I po odchode z domova sme so sebou zaobchádzali tvrdo, ak sme sa dopustili omylu. Neustále sa vracajúce myšlienky ako napr. „Bojím sa, že budem mať problémy, bojím sa, že ma prichytia“ v našom vnútri udržiavali nažive ukrytú úzkosť. Niektorí sme sa tak hanbili za chyby, ktoré sme urobili, že sme klamali a podvádzali, len aby sme ich zakryli. Dokonca sme sa možno pokúsili otupiť sami seba pred pocitom úzkosti z toho všetkého tým, že sme sa zaplietli do závislého alebo kompulzívneho správania.

Keď prijmeme DDA uzdravenie, zistíme, že môžeme odhaliť svoje nedokonalosti v prostredí podporného spoločenstva. Môžeme sa otvorene podeliť o svoje príbehy o tom, čo sme boli zvyknutí skrývať a dostane sa nám milujúceho prijatia. Keď počujeme niekoho iného sa zdieľať, vieme, že nie sme sami. Pri práci na Krokoch sa cítime nadšene a slobodne.

Dnes rozpoznám chybu, ktorú som spravil a kvôli ktorej som sa tvrdo odsudzoval. Poviem o tom aspoň jednému človeku, ktorému dôverujem a cítim od neho bezpodmienečné prijatie.