16. června / 16. júna

Zamyslenie na dnešný deň

Hojenie
„Nejestvuje hojenie bez cítenia“ VČK, str. 52
Toľkí z nás sa naučili cítiť sa bezmocní, či dokonca beznádejní, akoby vzdať sa bolo jediným rozumným spôsobom, ako vydržať naše detstvo. Táto beznádej je súčasťou toho, čo živí depresiu, ktorú prežívame ako dospelí. Môže sa nám to javiť ako paradox, ale v DDA sa učíme, že musíme prežiť svoj zármutok, aby sa zmiernila naša depresia. A môže sa tak stať jedine prostredníctvom našej vlastnej skúsenosti, aby sme porozumeli, ako to funguje.
Je rozdiel medzi stagnujúcou formou beznádeje a dynamickou formou práce so zármutkom. To prvé vyzerá ako trvalý stav. Ťahá nás dole a spôsobuje, že cítime, akoby nebolo cesty von. To druhé vyzerá skôr ako dočasná fáza na ceste k prijatiu, integrácie a pokoja. Jedno sa zdá, že nikdy nepovie zbohom, zatiaľ, čo druhé je o odvahe povedať zbohom stratám, ktoré sme utrpeli a všetkým veciam, ktoré nemôžeme zmeniť.
Myšlienka na prácu so zármutkom, na pocit bolesti z našej minulosti sa môže zdať skľučujúca, ale v DDA prídeme k poznaniu, že toto je balzam, ktorý hojí naše zlomené duše.
V dnešný deň nájdem odvahu oplakať svoju minulosť, aby som mohol privítať prítomnosť a budúcnosť.