17. dubna / 17. apríla

17. 4.
Zamyslenie na dnešný deň

Odovzdať to

„Chcieť od dospelého dieťaťa, aby sa vzdalo kontroly je ako požiadať niekoho, aby skočil z lietadla bez padáka. Bez uzdravovania môže dospelé dieťa žiť v hrôze z toho, že by sa malo vzdať kontroly.“ VČK, str. 39

Jeden terapeut raz povedal, že dôvod, prečo sa dospelé deti tak kŕčovito všetkého držia je ten, že sa bojíme, že ak veci pustíme, nedopadne to dobre. Strach nás drží v zajatí. Dokonale sme sa to naučili v našom detstve od tých, ktorých sme najviac milovali. Ako deti sme sa báli ísť domov, báli sme sa odísť z domu, báli sme sa, že sme urobili niečo zle, báli sme sa, že nie sme dosť dobrí, báli sme sa, že niekto dostane úder alebo kopnutie, alebo sme sa obávali o svoj život... a tento zoznam by mohol pokračovať ďalej.

Keď sa v minulosti niečo v našom živote stalo, cítili sme vinu alebo hanbu. Naučili sme sa zatajiť dych a očakávať to najhoršie. Dnes, v našom programe uzdravovania, sa učíme veľa nových spôsobov správania, vrátane odovzdávania s pomocou našej Vyššej sily, našej podpornej skupiny, sponzora a návodu Dvanástich krokov.

V DDA sa učíme milovať a príjímať jeden druhého presne takých, akí sme. Keď dôjde ku konfliktu- a my vieme, že dôjde- my, ako dospelé deti, máme každý deň príležitosť praktizovať, ako sa stať tými, ktorí konajú a nie tými, ktorí reagujú, až pokiaľ sa nebudeme cítiť v bezpečí a príjemne.

Dnes si pripomeniem slogan „Pusti to a pusti k tomu Boha“ a požiadam svoju Vyššiu moc o silu, aby som sa uvoľnil a porozmýšľal o veciach, voči ktorým som bezmocný.