17. května / 17. mája

Zamyslenie na dnešný deň

 

Autority

 

„Uvedomujeme si, že dnes je život naozaj odlišný od toho, ako keď sme boli deti bez hlasu“ VČK, str. 73

 

Autority, s ktorými sme vyrastali, nám naháňali strach. Vždy sa nahnevali, keď im niekto kládol otázky alebo ich spochybňoval. Nedávalo nám to žiadnu logiku, tak sme robili, čo sme mohli, aby sme sa vyhli hnevu, ktorý by bol nasmerovaný na nás.

 

Ako dospelý sme často cítili, že správanie našich nadriadených sa podobalo správaniu našich rodičov. Potencionálna autorita, ktorú uplatňovali, spôsobovala, že sme sa opäť cítili ako to malé dieťa. Vyhýbali sme sa tomu, aby sme požiadali o pomoc, pretože sme očakávali, že budeme znevážení. Zo skúsenosti našej, ale i našich priateľov, jednalo sa o skutočný strach, lebo, ako naši rodičia, tak i veľa nadriadených je dobrých v dupaní po tom slabšom. Tak sme sa radšej namiesto toho, aby sme riskovali konfrontáciu, a tiež preto, že sme sa ako deti stali zručnými v zariaďovaní, aby veci pre nás fungovali, rozhodli, že toto je spôsob ako v práci prežiť. Bolo to vyčerpávajúce.

 

Čoskoro sme si v uzdravovaní uvedomili, že chceme a potrebujeme nájsť svoj vlastný hlas. Ale táto stávka sa zdala byť príliš vysoká na to, aby sme s ňou v práci experimentovali. Tak sme si prehrávali role a situácie s našimi priateľmi z programu. Trénovali sme si, čo by sme mohli povedať, alebo čo by sme boli povedali. Postupne sme začali nadobúdať sebavedomie. A keď nastal ten správny čas, prehovorili sme. Tá eufóriu, čo sme cítili, keď to fungovalo, sa nedá opísať. Stávali sme sa tým, kým sme vedeli, že by sme mohli byť. Vykonávali sme zmenu- na nás samých.

 

 

Dnešný deň budem s niekým, komu v programe verím, trénovať hľadať svoj hlas, aby som bol pripravený za seba prehovoriť, keď príde tá vhodná chvíľa.