18. června / 18. júna

Zamyslenie na dnešný deň

Nováčikovia

„Je obrovskou radosťou sledovať vystrašeného a uzavretého nováčika, ktorý prichádza na svoj prvý míting a sledovaťako sa postupne otvára.“ VČK, str.293
Keď sme dorazili na náš prvý DDA míting, nevedeli sme, čo máme očakávať. No i tak sme nervózne vošli dnu a našli si miesto na sedenie. Niektoré veci z tých, čo sa čítali, nedávali žiadny zmysel. Naša myseľ sa vyjasňovala a zasa zahmlievala. Zoznam charakterových nedostatkov upútal našu pozornosť a zdieľania ľudí vyvolali množstvo emócií. Boli tam pravidlá, podľa ktorých sa zdieľalo a my sme sa báli, aby sme neurobili chybu a tak sa niektorí z nás nezdieľali vôbec. Ticho sa zdalo byť bezpečné a známe. Niektorí z nás sa zdieľali buď len jednoduchým uvedením faktov, alebo ako prasknutý vodovodný kohútik, neboli schopní sa zastaviť.
Nesmelo sme uvažovali, “Mohlo by toto byť pre nás odpoveďou?” Navštívili sme viac mítingov. Spoznali sme pár nových tvárí a oboznámili sme sa s ich príbehmi.
Pomaly sme sa otvorili. Sem tam sme sa porozprávali s členmi po mítingu alebo sme si zavolali medzi stretnutiami. Skôr, ako sme to zistili, títo ľudia sa nám zdali byť ako rodina. Spojili sme sa a podporovali jeden druhého počas toho, ako sme sa všetci uzdravovali z dôsledkov nášho detstva.
Keď prišli nováčikovia, možno omámení a vystrašení, my sme sa usmiali a privítali ich, pripomínajúc si, že sme kedysi boli na ich mieste.
Dnešný deň si spomeniem na to, ako som sa cítil, keď som začínal v DDA. Oceňujem svoju odvahu a oddanosť tak isto, ako to oceňujem u každého, kto vkročí do dverí môjho mítingu.