18. dubna/ 18. apríla

18. 4.
Zamyslenie na dnešný deň

Črta dvanásta

„Sme závislé osobnosti, ktoré sa desia opustenia a spravíme čokoľvek pre to, aby sme si udržali vzťah a nemuseli prežívať bolestivé pocity opustenia, ktoré sme zažívali počas života s chorými ľuďmi, ktorí tu pre nás nikdy neboli emocionálne prítomní.“ VČK, str. 17

Mnohí z nás si želáme, aby sme nepokračovali v niektorých tradíciách rodinnej choroby ako je opustenie, ale robíme tak. Možno sme niekoho opustili úmyselne, aby sme vyventilovali svoj hnev, alebo sa niekomu za niečo odplatili. Bez ohľadu na dôvod, teraz sme v uzdravovaní, aby sme prelomili kruh tejto viacgeneračnej rodinnej choroby najlepšie, ako dokážeme.

Myšlienka neopúšťania iných môže byť pre nás neznámym pojmom. Možno len nevieme, ako zostať, ako sa cítiť v bezpečí dostatočne dlho na to, aby sme sa stali dôvernými. Priblížiť sa k ostatným nás môže desiť.

Byť v prítomnosti spolupútnikov v tomto programe je prvým krokom k praktizovaniu toho, aké je to tolerovať dôvernosť. Je to zároveň miesto, kde sa môžeme učiť komunikovať, vyriešiť problémy a odpúšťať spôsobmi, aké nás nikdy neučili.

Preukazujeme skutočný čin odvahy, keď v uzdravovaní robíme veci odlišne. Môžeme si to precvičovať; môžeme to dokázať. Toto sú naše živé nápravy- dar, ktorý v uzdravovaní dávame sami sebe, iným a možno aj našej rodine.

Dnes budem s mojimi priateľmi v DDA praktizovať nové, dôverčivé správanie. Budem sa naďalej učiť zdravším spôsobom komunikácie, ktoré ma uchránia od toho, aby som z nesprávnych dôvodov opúšťal druhých.