18. února / 18. februára

Zamyslenie na dnešný deň

Opustenie

“Ak sa v rodine upustí od podpory, môže sa to zdať ako niečo nové, ale v skutočnosti tam opustenie bolo odjakživa.” VČK, str. 406

Na našej ceste v DDA sme si v istom bode uvedomili, že sme opäť sami. Vždy sme sa tak cítili, ale nikdy sme si nedovolili postaviť sa pravde tvárou v tvár. Zároveň, ako si v sebe vytvárame priestor pre svoju Vyššiu silu, dovolíme strachu a bolesti, aby cez nás prešla. Začíname vidieť, že vesmír je pre nás bezpečným miestom a tým, že čelíme svojmu opusteniu, môžeme sa stať celistvými. Podstupujeme túto cestu do svojho vnútra s pomocou sponzora a našich spolupútnikov, ktorí tak urobili pred nami a môžu sa tak podeliť o svoje skúsenosti, silu a nádej.

Necháme svoju dysfunkčnú rodinu zmiznúť v diaľke a posunieme sa k novým a zdravším vzťahom, kde naše potreby budú môcť byť naplnené. Prestaneme sa snažiť o nahradenie svojich rodičov ľuďmi, ktorí nosia rozličné masky. I keď dočasne sa také vzťahy môžu zdať dobrými, čoskoro sa začnú rútiť, keď ich vidíme také, aké naozaj sú: nepekné, komplikované, spoluzávislé.

Uvedomujeme si, že raz za čas sa môžeme skĺznuť späť, pretože uzdravovanie je len zriedkakedy priamou linkou. Ale učíme sa vytrhnúť sa zo svojho strmhlavého pádu rýchlejšie a s väčšou dôstojnosťou. Už viac nie je potrebné, aby sme sa potápali spolu s loďou.

Dnes nechám to, čo je mŕtve, aby zostalo tým, čím je. Vezmem si toľko času, koľko len potrebujem, aby som si to naplno odžialil a potom vykročím vpred.