19. března/ 19. marca

19. 3.
Zamyslenie na dnešný deň

Ospravedlňovanie

„Keď som prvýkrát prišiel do programu, bez váhania by som sa každému ospravedlňoval.“ VČK, str. 250

Vždy bolo všetko naša vina. V našej rodine sme si samotné jedlo a prístrešok zaslúžili tým, že sme boli za rohožku. Zneužívaním rok po roku, mesiac po mesiaci, dni po dni a hodinu po hodine sme sa naučili byť neviditeľnými. Boli sme ako kontajnery, ktoré ľudia okolo nás plnili svojimi jedovatými slovami a činmi. Ale my sme mylne verili, že sú z toho aj nejaké výhody- ako pocit spolupatričnosti, až na to, že sme vôbec nevedeli, kto mimo tejto role sme.

Ako rastieme a začíname si nastavovať hranice tam, kde žiadne neboli, nachádzame svoje pravé Ja. Tým, že ideme touto cestou, učíme sa viac spojiť s našou Vyššou silou. Prijmeme fakt, že ak sa nezavďačíme ľuďom, tak nebudú potešení- tak nech nie sú. Necháme tie nahnevané pohľady žiť s človekom, ktorý ich rozdáva. Pomaly sa učíme nestotožňovať sa so strachom, s ktorým sme žili. Počas práce na Krokoch si pestujeme nové, láskyplné vzťahy. Pamätáme si svoju minulosť a posúvame sa cez ňu k novej slobode, k slobode, o ktorej sme ani nevedeli, že existuje.

Dnes zareagujem, keď budem vedieť, čo chcem povedať, a nie preto, že cítim potrebu spraviť niekoho iného šťastným.