19. února / 19. februára

Zamyslenie na dnešný deň

Izolácia a smútenie

„Izolácia je našim únikom pred paralyzujúcou bolesťou nerozhodnosti. Tento únik do popierania otupuje naše vnímanie deštruktívnej reality rodinného alkoholizmu a je prvým štádiom smútenia a žiaľu.“ VČK, str. 82

Izolácia je spôsob, akým sa chránime pred smútkom zo svojho detstva. Boli sme osamelí a nemali sme nikoho, kto by “mal nás“. U Dospelých detí je bežné ochraňovať sa prostredníctvom izolácie. Či už chodíme na mítingy, robíme Kroky, ideme na retreat, alebo sa len zdržujeme v prostredí mítingov, môžeme robiť všetky tieto veci a napriek tomu sa stále chrániť pred vedomým, hlbším uvedomovaním si svojich strát. V úsilí vyhnúť sa žiaľu sa zdieľame len zbežne, alebo vôbec nie. Môžeme prísť na míting neskoro a odísť len čo sa skončí. Dokonca aj v uzdravovaní môžeme zostať osamelí, čo je spôsob, ako si nedovoliť dotknúť sa bolesti svojho žiaľu.

Áno, táto izolácia môže byť súčasťou procesu smútenia a my máme právo zostať izolovaní tak dlho, ako len potrebujeme, aby sme sa cítili v bezpečí. I keď si to protirečí, najlepšie, čo my spolupútnici môžeme urobiť pre niekoho, kto sa izoluje je, nechať ich, nech žialia spôsobom, akým potrebujú, pokiaľ to prehnane nerozptyľuje na mítingu. Nejestvuje žiadny časový rozvrh.

Dnes si dovolím smútiť svojim vlastným spôsobom. Ak sa izolujem, budem k sebe nežný a budem tam, kde mám byť, až kým nebudem pripravený požiadať o pomoc.