2.August

Disociácia

„Ďalšia forma toho, ako nebyť prítomný vo svojom tele zahŕňa disociáciu alebo opúšťanie tela.“ VČK, str. 269

Ako deti sme sa možno dostali do veľkých problémov, keď sme dali najavo, ako sa cítime. Toľkí z nás sme naučili svoje malé tváričky, hlas a telo, aby nedávali najavo svoje emócie. Napokon sme sa naučili odpojiť od svojich pocitov dokonca ešte skôr, ako sa vynorili. Vedeli sme, že fyzicky musíme žiť vo svojom tele, ale mohli sme odmietnuť počúvať, čo sa nám naše telo snažilo povedať. Niektorí sme sa tak odpojili, že stačilo, keď sme sa pozreli na iných a vedeli sme, kedy sa máme usmiať alebo zamračiť. V priebehu tohto procesu sme stratili svoju identitu.

Keď sme našli DDA, počuli sme popisovať disociáciu ako odpojenie sa od svojich pocitov, myšlienok, potrieb svojho tela a iných častí nás samých. Tiež sme zistili, že na príčine je trauma v detstve.

Keď sme na mítingoch počuli iných vravieť, že sa cítili otupení, prázdni alebo mŕtvi vo vnútri, vedeli sme sa s tým identifikovať práve kvôli našej vlastnej traume a odpojeniu. Počuli sme, že zmena je možná, ale vyžaduje si prácu.

Keď si dáme voči sebe záväzok, naše pocity sa začnú objavovať; môžu byť silnejšie a prichádzať vo veľkej miere. Je to desivé, ale máme podporu iných ľudí v DDA. Práca na programe a učenie sa dôverovať Vyššej sile nám pomáha znovu objaviť naše Pravé Ja. Prijímame svoje pocity a stávame sa tými, kými sme boli predurčení sa stať.

Dnes sa zastavím, nájdem si tiché miesto, kde si môžem sadnúť a dýchať vždy, keď sa cítim odpojený od seba samého. Budem udržiavať vedomý kontakt so svojou Vyššou silou... a so sebou.