2. ledna / 2. januára

Spoločné črty

„Keď som po prvýkrát čítal o spoločných črtách správania sa dospelého dieťaťa, cítil som sa ako zvon, na ktorý niekto silno udrel. Bol som pokojný navonok, ale rozochvený vo vnútri.“ VČK, str. 118
Keď sme prvýkrát počuli niekoho rozprávať „náš“ životný príbeh, cítili sme, akoby sa s nami zatočila zem. Čo sa to práve stalo? Skutočne sme to počuli? Odkiaľ nás tento človek pozná? Cítili sme sa vystrašení, ale nevedeli sme prečo.
Mohli sme dokonca odísť domov a pospať si, alebo sme prežili zvyšok dňa ako v omámení. A keď sme sa nasledujúce ráno zobudili, cítili sme sa ako po prehýrenej noci.
Zisťujeme, že sa stotožňujeme s Problémom DDA, charakteristickými znakmi „Toto musí ísť do čistiarne“ a s ďalšími dospelými deťmi. Postupne ako v programe pomocou sponzorov a práci na Krokoch rastieme, spoznávame mnoho nástrojov, ktoré nám pomáhajú čeliť týmto obranným mechanizmom. Môžeme sa oprieť o ľudí, ktorí prišli do programu pred nami, aby nám ukázali cestu k vyrovnanosti a celistvosti, až kým si tieto kvality sami neosvojíme. Vieme, že nie sme viac sami.
Dnes zavolám svojmu sponzorovi, a ak ešte žiadneho nemám, tak zavolám niekomu, kto má viac skúseností s programom ako ja a požiadam ho, či je ochotný so mnou prejsť kroky.