2. September

Črta desiata

„Potlačili sme svoje pocity z traumatického detstva a stratili sme schopnosť cítiť, alebo vyjadriť svoje pocity, pretože je to príliš bolestivé (popieranie). VČK, str. 17

Ak sme prišli do DDA z iného programu a poznali sme prácu na Krokoch, mohlo sa nám zdať, že sme si týmto všetkým už prešli. Poznali sme “jazyk programu“ a náš život už bol lepší, je tak? Tak prečo sa týto ľudia v DDA nezameriavali na Riešenie? Čo to stále sťažovanie sa?

V DDA sa už viac neskrývame pred bolesťou. Iným to môže znieť ako sťažovanie sa, ale my vieme, že to tak nie je. Lokalizujeme svoju bolesť, aby sme ju mohli uzdraviť. Dovolíme svojmu vnútornému dieťaťu vyjsť z úkrytu a prospievať. Spočiatku môže byť nahnevané, smutné a potrebuje útechu. Potom sa stane našim najlepším priateľom a spoločníkom v našej práci na krokoch. Objavíme nový elán, keď vidíme, kam nás toto partnerstvo vedie.

Náš život sa stane najväčším dobrodružsvom aké len jestvuje, celkom jedinečným. Každý deň sa učíme o sebe niečo nové tým, že intregrujeme svoju minulosť do prítomnosti a poznaním, že už nie sme viac uviaznutí. Keď navštívime staré územie pocitov, už nie sme vyprahnutí a nedychtíme po pozornosti. Staráme sa o seba s láskou a podporou svojej Vyššej sily, Dvanástich krokov, mítingov a spoločenstva.

Dnes odlúpnem roky popierania svojou ochotou byť prítomný/á pre akékoľvek pocity, ktoré vstúpia do môjho dňa.