2. února / 2. februára

Zamyslenie na dnešný deň

Identita

„V detstve sa naša identita formuje na základe obrazu, ktorý vidíme v očiach ľudí okolo seba.“ VČK, str.84

Kto bol naším zrkadlom? Boli to ľudia, ktorí nám slovami a skutkami dávali najavo, akí sme nechcení, otravní a hlúpi. Snažili sme sa robiť to, čo chceli, ale zvyčajne to nikdy nestačilo. Akékoľvek uznanie, ktoré sme dostali, bolo podmienené. A aj to sa vyparilo, ak sme poľavili vo svojej ostražitosti tým, že sme nedostali dobrú známku, správne sme sa nepostarali o svojich súrodencov, alebo sme dostatočne dobre neurobili domáce práce.

Nevedeli sme, kto skutočne sme, pretože našou identitou bolo čokoľvek, čo nám povedali že ňou je.

Tým čo väčšinu z nás privádza do DDA je, že napokon začíname byť unavení z neustáleho snaženia, izolovania sa a potláčania svojich pocitov. Tu sa učíme prijímať, že naši rodičia a rodina nebude nikdy taká ako tie, čo vidíme v televízii, alebo na ulici. Namiesto pokračovania v znovunavodzovaní odmietania a opustenia, ktoré sme dostávali v detstve, učíme sa milovať a podporovať samých seba. Naši sponzori a spolupútnici nám vravia, aby sme prijali len to, čo je dobré, a ak necítime, že je to správne, tak, aby sme to nerobili. Opakovane nasledujeme tieto odporúčania, až kým si neuvedomíme, že už viac nie sme tými, ktorým kedysi povedali, že takí musia byť. Sme silní a nezávislí.

Dnes si definujem, kto som. Som dostatočne dobrý a prijmem len to, čo je v mojom živote dobré a zdravé.