20. března/ 20. marca

20. 3.
Zamyslenie na dnešný deň

Dôvera

„Tieto dospelé deti si len zriedkavo prestanú myslieť, že sebestačnosť zakrýva strach z odmietnutia, ktoré si myslia, že by mohlo prísť, ak požiadajú o pomoc.“ VČK, str.

Väčšina z nás nemala nikoho, na koho by sme sa ako deti mohli vždy spoľahnúť. Každý sa zdal byť chytený v pasci dysfunkcie a my sme boli ponechaní tomu, aby sme zvládli veci sami. Stali sme sa veľmi sebestačnými a dokonca nás niekedy za túto schopnosť chválili.

V dospelosti sa naša sebestačnosť stala spôsobom, akým sme kontrolovali veci okolo seba. Ak by sme si to spravili sami, potom by sme sa nemuseli spoľahnúť na nikoho iného, najmä keď nám naša skúsenosť vravela, že väčšina ľudí aj tak nie je dôveryhodnými.

Dokonca i v uzdravovaní, sme sa niektorí držali svojej sebestačnosti a nežiadali o pomoc, pretože bolo pre nás ťažké veriť, že ju dostaneme. A jednoducho by sme samým sebe nedovolili, aby sme sa ešte niekedy cítili odmietnutí.

Ale ako sme pokračovali v navštevovaní mítingov, postupne sme počuli pravdy, ktoré sme potrebovali a stali sme sa silnejšími. Naučili sme sa dovoliť si cítiť sa zraniteľne a veriť, že pomoc je k dispozícii, len o ňu požiadať- pomoc v našom uzdravovaní, pomoc v pracovnom živote a pomoc v našom osobnom živote.

Dnes si dám dar požiadania o pomoc, či už v mojom uzdravovaní alebo kdekoľvek v živote.