21. 3.
Zamyslenie na dnešný deň
Sebaobrana
„Ako deti sme sa naučili blokovať, alebo popierať svoje pocity, aby sme sa ochránili pred našou nezdravou rodinou.“ VČK, str. 343
Mnohí sme vyrastali v domovoch, kde bol nedostatok lásky. Nepodporovali nás v tom, aby sme boli sami sebou a uvedomovali si svoj vlastný potenciál. Nebolo nám dovolené normálne cítiť, a tak sme sa stali otupenými. Možno nás zahanbovali, keď sme sa cítili smutní alebo nahnevaní; zosmiešňovali, keď sme dali najavo strach; alebo sa nám vyhýbali, keď sme hľadali lásku a porozumenie u svojich rodičov. Vzali sme si z toho ideu, že s nami niečo nie je v poriadku.
A bola v tom istá pravda, ale nie v takom zmysle, ako sme sa domnievali. Vedeli sme, ako cítiť hanbu, vinu, smútok, či strach, ale najväčším problémom bolo, že sme ich cítili, aj keď sme nepotrebovali.
Teraz, s pomocou DDA, našich mítingov, sponzora alebo priateľa z programu, dostávame šancu stať sa sami sebe rodičom. Učíme sa, ako cítiť bez toho, aby sme dovolili svojim pocitom kontrolovať nás. Rastieme v sebaistote.
Ako naše pocity vychádzajú na povrch, začíname robiť rozhodnutia o tom, ako si s nimi poradiť. Máme sa zdôveriť tým okolo nás a pokúsiť sa veci vyriešiť? Alebo máme zostať v tichosti, či už preto, že atmosféra nie je bezpečná alebo preto, že nechceme robiť problémy? Neexistuje správny spôsob. Dovolíme sami sebe vybrať si to, čo je pre nás v danom momente najlepšie. Ak sa necítime dobre kvôli nášmu rozhodnutiu, požiadame o pomoc.
Dnes požiadam o odvahu a úprimnosť, aby som rozpoznal svoje skutočné pocity a vysporiadal sa s nimi čestne a bezpečne.