21. března/ 21. marca

21. 3.
Zamyslenie na dnešný deň

Sebaobrana

„Ako deti sme sa naučili blokovať, alebo popierať svoje pocity, aby sme sa ochránili pred našou nezdravou rodinou.“ VČK, str. 343

Mnohí sme vyrastali v domovoch, kde bol nedostatok lásky. Nepodporovali nás v tom, aby sme boli sami sebou a uvedomovali si svoj vlastný potenciál. Nebolo nám dovolené normálne cítiť, a tak sme sa stali otupenými. Možno nás zahanbovali, keď sme sa cítili smutní alebo nahnevaní; zosmiešňovali, keď sme dali najavo strach; alebo sa nám vyhýbali, keď sme hľadali lásku a porozumenie u svojich rodičov. Vzali sme si z toho ideu, že s nami niečo nie je v poriadku.

A bola v tom istá pravda, ale nie v takom zmysle, ako sme sa domnievali. Vedeli sme, ako cítiť hanbu, vinu, smútok, či strach, ale najväčším problémom bolo, že sme ich cítili, aj keď sme nepotrebovali.

Teraz, s pomocou DDA, našich mítingov, sponzora alebo priateľa z programu, dostávame šancu stať sa sami sebe rodičom. Učíme sa, ako cítiť bez toho, aby sme dovolili svojim pocitom kontrolovať nás. Rastieme v sebaistote.

Ako naše pocity vychádzajú na povrch, začíname robiť rozhodnutia o tom, ako si s nimi poradiť. Máme sa zdôveriť tým okolo nás a pokúsiť sa veci vyriešiť? Alebo máme zostať v tichosti, či už preto, že atmosféra nie je bezpečná alebo preto, že nechceme robiť problémy? Neexistuje správny spôsob. Dovolíme sami sebe vybrať si to, čo je pre nás v danom momente najlepšie. Ak sa necítime dobre kvôli nášmu rozhodnutiu, požiadame o pomoc.

Dnes požiadam o odvahu a úprimnosť, aby som rozpoznal svoje skutočné pocity a vysporiadal sa s nimi čestne a bezpečne.