22. května / 22. mája

Zamyslenie na dnešný deň

 

Učiť sa prospievať

 

„Naučili sme sa držať svoje myšlienky a túžby blízko k nášmu srdcu.“ VČK, str. 431

 

Ako sme vyrastali, nebolo pre nás bezpečné, aby sme zdieľali akúkoľvek ich časť. Keď sme riskovali, že budeme zraniteľní a dali sme najavo to, čo sme potrebovali, zahanbili nás a vysmiali. Spôsobili, že sme sa cítili hlúpo za to, že sme mali vôbec nejaké potreby a už vôbec nehovoriac o snoch. Naše starosti sa mohli vzťahovať na také základné veci ako udržať svoje oblečenie čisté, alebo nájsť niečo na jedenie. Vložili sme všetku svoju energiu do prežitia. A keď sme s tým boli hotoví, nezostala nám nijaká energia, aby sme si nárokovali svoje práva, svoju schopnosť snívať.

 

Dnes sa o seba staráme tým, že rozhodujeme o tom, čo chceme, aby nám vesmír poslal, pretože sme otvorení možnosti, že môžeme tieto veci mať. Dovolíme si vznášať sa v aróme prísľubu. Zaslúžime si to. Uvedomíme si, že nič nie je zlé na tom niečo chcieť; je to zdravou súčasťou ľudskej bytosti. Dovolíme našej mysli a srdcu, aby sa zatúlali, lebo týmto spôsobom sa učíme tomu, čo chceme a čo potrebujeme. Už viac sa nezadúšame negatívnymi predstavami a myšlienkami. Keď sa zablokujeme, porozprávame sa o tom s našim sponzorom alebo sa zdelíme na mítingu. Nenechávame si to pre seba a nedovolíme, aby naša duša uvädla v izolácii. Teraz uprednostňujeme svoje potreby a nečakáme na nikoho, aby nás zachránil.

 

 

Dnešný deň sa o seba postarám tým, že si dovolím myslieť na to, čo ja chcem a nie len na to, čo potrebujem, aby som prežil alebo bol úspešný.