23. července / 23. júla

Zamyslenie na dnešný deň

Žiaľ a detstvo

„Úprimné smútenie za našim detstvom ukončí našu morbídnu posadnutosť minulosťou a dovolí nám vrátiť sa do prítomnosti, slobodne žiť ako dospelí. Konfrontovanie všetkých tých rokov bolesti a straty sa nám na začiatku zdá, že nás prevalcuje.“ VČK, str. 83
Možno chodíme na mítingy už roky, nariekame nad úskaliami nášho uzdravovania. Možno sme si mysleli, že sme zvládali žiť aj za podmienok, ktoré nám život prinášal- robili sme najlepšie, ako sme mohli. Ale pokrok sa častokrát zdal, že prichádza len po maličkých krôčikoch. Toto v nás zanechalo pocit frustrácie, že i napriek nášmu najlepšiemu úsiliu, sme urobili len malý duchovný pokrok.
Ale možno to, čo nám chýbalo, bola naša ochota úprimne žialiť nad našim strateným detstvom. Práca so smútkom nie je len o tom naučiť sa porozprávať svoj príbeh, ale o začatí objavovania a vyjadrovania traumy a emócií ležiacich pod povrchom. Takýto druh práce je skutočnou cestou, ako sa oslobodiť.
Keď už nás viac bezhmotné príbehy a spodné prúdy potlačených pocitov nedržia na mieste, možme začať robiť pozitívne činy, zmeniť naše životné podmienky, nájsť radosť v prítomnosti a cítiť sa živí, možno úplne po prvýkrát.
V dnešný deň porozprávam skutočný príbeh svojej traumy v detstve. Tým, že tak urobím, oslobodím svoje Pravé Ja a užijem si tento deň, ktorý mi moja Vyššia sila dala.