24. ledna / 24. januára

Zamyslenie na dnešný deň

Konať vs. reagovať

„Táto kniha ťa v živote skutočne posunie od toho, kto reaguje k tomu, čo koná. Ako hovorí mnoho Dvanásťkrokových programov: “Funguje to, ak na tom pracuješ.“ VČK, str. Xix

V detstve sa väčšina z nás naučila byť reaktívnymi, ako mechanizmus prežitia. Ak sme „do toho neskočili“ bez pýtania sa, obvykle sme boli potrestaní. Naučili sme sa byť defenzívnymi, častokrát musieť vysvetľovať aj tie najnepatrnejšie z našich činov. Reagovali sme na základe svojho strachu a robili sme, čo bolo nevyhnutné k tomu, aby sme sa vyhli problémom.

V dospelosti môže mať tento návyk svetlé stránky- možno sme tými, ktorí rýchlo reagujú na krízy a zachránia deň. Ale taktiež môžeme byť tými, ktorí reagujú rýchlo a odpovedajú na niečiu dotieravú otázku až neskôr si uvedomujúc, že to nie je ich vec. Potom si nadávame za to, akí sme „hlúpi“. Alebo sme tí, ktorí zo seba niečo nevhodné vyhŕknu, lebo to v nás niečo spustilo.

Veľká červená kniha DDA bola napísaná preto, aby nám pomohla odokryť a porozumieť koreňom našej dysfunkcie. Učíme sa, že si so sebou nesieme kritického vnútorného rodiča, ktorí spôsobuje, že reagujeme spôsobmi, v ktorých nám už viac nie je dobre. Ako pracujeme na programe, aby sme umlčali ten kritický hlas, cítime sa pokojnejšie. Učíme sa zastaviť, pýtať sa a rozhodnúť, aká je a mala by byť naša úloha, namiesto okamžitého robenia záverov. Postupne sa stávame tými, ktorí konajú a myslia na seba...a ten kritický hlas utíchne.

Dnes si nájdem čas na čítanie z Veľkej červenej knihy, aby mi to ešte viac pomohlo umlčať ten kritický hlas, ktorý stále môže spôsobovať, že som reaktívny.