25. července / 25. júla

Pocity

„Ľudia sa chcú uzdraviť, ale boli by radi, keby to bolo bez bolesti. Je to pochopiteľné, ale nanešťastie identifikovanie a preciťovanie svojich pocitov je súčasťou uzdravovania.“ VČK, Predhovor str. xxiii

Pocity? Čo je to? Keď sme ako deti z dysfunkčnej rodiny plakali, mnohým z nás vravievali: „Prestaň plakať, lebo ti dám k tomu dôvod!“ Ak sme otvorene prejavili svoje pocity, riskovali sme, že nám povedia, že sme hlúpi, alebo že nikdy nič nedosiahneme. Keď rodičia neprišli na výnimočné akcie, ktoré sme mali v škole, naučili sme sa neukazovať svoju zraniteľnosť a sklamanie. Čím zraniteľnejší sme boli, tým viac sme sa hanbili. Keď nás verbálne alebo fyzicky zneužívali, predstierali sme, že sa to nestalo. Naše zlomené srdcia sa uzavreli.

Keď sme prišli do DDA, mnohí z nás sme nemali poňatia o tom, ako sa cítime. Boli sme uzavretí po takú dlhú dobu, že otupenosť sa nám zdá byť normálna. Naše slzy sú zamrznuté. Otvorenie sa svojim pocitom je pre nás hrozivé a desí nás.

Uzdravovaniu sa učíme tým, že si budujeme dôveru k našim spolupútnikom. Tento pocit dôvery môže viesť k pretrhnutiu hrádze, k prejaveniu emócie, ktorá sa napokon zdá byť normálnou. Ako postupne uvoľňujeme svoju starú bolesť, vytvárame si miesto pre objavovanie toho, ako sa znova hrať a zabávať. Otvoríme svoje srdcia a cítime vo svojom živote radosť.

Dnes vítam všetky svoje pocity, najmä tie, ktoré sú pre mňa neznáme a nepríjemné. Mám nástroje, ktoré mi pomôžu cez ne prejsť, aby som si vyliečil svoje zlomené srdce z detstva.