27. května / 27. mája

Zamyslenie na dnešný den

 

Sebaodpustenie

 

„Odpustiť sebe samému je pre dospelé deti alkoholikov ťažko dosiahnuteľný pojem. Žiadame, aby si dospelé dieťa uchovávalo otvorenú myseľ a bralo do úvahy fakt, že Boh už mu odpustil.“ VČK, str. 113

 

Odpustiť iným bolo dosť ťažké, ale odpustiť sebe sa pre niektorých z nás zdá byť obrovskou úlohou. Niesli sme si so sebou hanbu a vinu, ktoré nám boli predávané z generácie na generáciu, od jednej zranenej osoby k tej ďalšej možno po stovky rokov. Možno sme zistili, že sme museli konať kompulzívne- na základe nutkavej potreby, aby sme necítili bolesť: možno sme si zvolili drogy, alkohol, jedlo, gemblovanie, súhlas, sebazraňovanie nožom, videohry, silu,výkon, pravidlá, alebo míňanie peňazí. Žili sme v strachu, lebo hlboko vo svojom vnútri sme mysleli, že nie sme milovaní.

 

V DDA zistíme, že môžeme mať vzťah s uzdravujúcou Vyššou Silou, ktorou si môžme nazvať čokoľvek čo chceme. Ak sme od členov našej rodiny zažili urážky, zneužívanie a perfekcionizmus, už viac sa im neklaniame. Odmietame pocity zúfalstva a beznádeje, lebo k nám už viac nepatria.

 

Ako si začneme odpúšťať pre skutočné alebo imaginárne chyby, budeme pripravenými stať sa vlastnými rodičmi svojmu Vnútornému Dieťaťu. Tým, že tak urobíme, vytvoríme priestor novej perspektíve. Takej, ktorá nám umožní veriť, že nejaká časť z nás je už celistvá a zdravá, už s našou Vyššou Silou a už s odpustením. Ako budeme pokračovať v uzdravovaní sa, dôjdeme k porozumeniu, že nám bolo odpustené po celý ten čas.

 

V dnešný deň budem držať svoju hlavu vzpriamenú a konať, ako by mi už bolo odpustené, aj keď tomu ešte celkom neverím.