29. února / 29. februára

Zamyslenie na dnešný deň

Vina

„Keď premýšľame nad tým, že požiadame o to, čo potrebujeme, náš vnútorný kritický rodič nám podsúva pocity viny.“ VČK, str. 49

V detstve sme sa zdanlivo stratili v celom tom zmätku okolo nás. Keď sme mali svoje potreby a vyjadrili sme ich, často sme počúvali, že sme sebeckí a agocentrickí. Alebo nám povedali, aby sme sa o seba postarali slovami ako napr. “dospej!“, ktoré znamenali, že sme v tom sami. A tak sme potlačili svoje túžby a potreby a išli ďalej.

Svoje mechanizmy prežitia sme si so sebou preniesli do svojej dospelosti. Častokrát sa obrátili proti nám, ocitli sme sa v ešte viac dysfunkčných vzťahoch, napodobňujúc rovnaké slová a správanie, ktoré na nás používali, keď sme boli deti.

Keď sme dosiahli bezpečie DDA, s pomocou a podporou svojich spolupútnikov sme si začali triediť svoje pocity a úprimne sme sa pozreli na svoje zavďačovacie alebo agresívne správanie. Začali sme nachádzať spôsob, ako rozptýliť svoj nezaslúžený pocit viny nášho detstva, ktorý k nám prichádza prostredníctvom hlasu nášho vnútorného kritického rodiča. Teraz čelíme iba následkom našich dnešných činov.

V práci na Krokoch dostávame šancu objaviť sebaodpustenie a odpustenie iným. Počas toho všetkého pokorne žiadame svoju Vyššiu silu o pomoc a tá je nám k dispozícii, keď ju potrebujeme.

Dnes nazriem do svojho vnútra a požiadam svojich spolupútnikov a moju Vyššiu silu o pomoc. Odpustím si, ak som menej ako dokonalý. Hlas môjho vnútorného kritického rodiča stráca nado mnou svoju moc.