3. května / 3. mája

Zamyslenie na dnešný deň

Krok piaty

„Priznali sme Bohu, sebe samým a inej ľudskej bytosti presnú povahu svojich chýb.“ VČK, str. 190

V Piatom kroku sme po prvýkrát boli celkom úprimní ohľadom svojich pocitov a vyšli sme z toho ešte ucelenejší ako predtým. Neboli sme dokonalí a tak to bolo v poriadku. Dovolili sme svojej Vyššej sile, aby nás viedla našou minulosťou s novým vhľadom. V tomto procese sme boli oceňovaní našimi spolupútnikmi a teraz sme s určitosťou vedeli, že nám bolo ubližované a už viac nemusíme akceptovať nevhodné správanie od iných.

Tento krok so sebou niesol veľa odvahy. Zastavili sme sa predtým, ako sme pokračovali, aby sme pozreli na to, ako ďaleko sme už zašli a aby sme si užili tento pohľad. V určitom zmysle sme sa znova narodili do sebauvedomenia na úrovni, o ktorej sme ani nevedeli, že existuje.

Začali sme uprednosťňovať sami seba, pretože sme boli toho hodní. Nikto nám nemohol vziať tento nový základ, pretože bol vystavaný na pevných pilieroch, ktoré už nikým nemohli byť zborené. Nadobúdali sme vnútornú silu potrebnú na to, aby sme čelili čomukoľvek, čo nám príde do cesty. Začali sme sa oslobodzovať od vecí, ktoré nás sužovali, pretože sme boli úprimní k svojej Vyššej sile, aj inému človeku.

Tešili sme sa na to, kedy sa postupným vývojom spojíme so svojím vnútorným dieťaťom. To dieťa sa prebúdzalo a vedelo, že už nikdy viac nebude samo. Boli sme tam my, aby sme mu poskytli potravu dávajúc všetko, čo máme.

Dnes budem úprimný k tomu najdôležitejšiemu človeku, akého budem mať vôbec kedy šancu spoznať: K sebe.