3. október

Krok desiaty

„Pokračovali sme v našej osobnej inventúre a keď sme urobili chybu, ihneď sme sa priznali.“ VČK, str. 250

Ako čítame desiaty krok, vidíme cestu, ako zostať prítomní vo svojom živote. Keď si robíme svoju každodennú inventúru, všímame si, kde sme boli úspešní a tiež, kde sme zlyhali, alebo v čom sa potrebujem zmeniť. A keď sa zmýlime, máme odvahu čeliť tomu v reálnom čase. Už viac neunikáme pred realitou. Prijímame proces uzdravovania.

Počúvame na mítingoch a rozprávame sa so svojim sponzorom o tom, čo je pre nás ťažké. Postupne otvárame cestu ku komunikácii so svojim Vnútorným dieťaťom tým, že učíme svojho vnútorného milujúceho rodiča.

Zmeny, ktoré pozorujeme sú úžasné a my sa môžeme zastaviť, aby sme zhlboka vdýchli lásku, ktorou sme sa obklopili. Už viac sa nedusíme strachom. Nie sme dokonalí a uvedomujeme si, že sme prácou v procese. Toto priznanie vytvára osobný kruh súcitu a nežnosti, ktoré potrebujeme pre naše uzdravenie.

Vystierame ruky k oblohe, ako nádherná rastlinka, ktorou aj sme, naťahujeme sa k slnku, zatiaľ čo napĺňame svoj osud. Nevieme celkom presne, kam smerujeme, ale vieme, že potrebujeme, aby sme už nikdy viac neboli sami. Pozeráme sa na svoj život ako na symfóniu, ktorá nám bude navždy hrať, ak budeme ochotní počúvať.

Dnes, keď sa poplavím, budem udržiavať loď rovno, bezohľadu na to, aké bude more. Keď spravím chybu, budem si pamätať, že praktizovanie desiateho kroku mi pomôže cítiť sa slobodným.