3. September

Krok deviaty

„Urobili sme priamu nápravu vo všetkých prípadoch, v ktorých to bolo možné, okrem prípadov, keď by naše konanie im alebo iným ublížilo.“ VČK, str. 235

Nápravy nás možu desiť. Je ťažké si pripustiť, že sme sa mýlili, alebo že sme spravili niečo, čo ublížilo iným. Naučíme sa urobiť naše prvé nápravy smerom sebe. Ale taktiež si musíme zvážiť, kedy nápravy voči ostatným by mohli ublížiť nám či iným, alebo či sa vyhýbame osobnej zodpovednosti v dôsledku pýchy.

V priebehu uzdravovania sa v DDA učíme dôverovať svojim inštinktom. Ale tiež si musíme byť istí, že strach, ktorý si nesieme zo svojho detstva, sa nám do toho nevhodne nezamieša. Sme dospelí a väčšina situácií, ktorým čelíme pri vykonávaní náprav, nás vystavuje len veľmi malému nebezpečenstvu, že budeme fyzicky zranení tak, ako sme boli v detstve. A tak ide o emocionálnu stránku, ktorá nás trápi, či dokážeme zvládnuť, čomu budeme čeliť.
A hoci si to nemusíme uvedomiť okamžite, napokon to začne rozhodovať o tom, či spraviť, alebo nespraviť nápravy jednoduchšie.

Po tom, ako sa o tom porozprávame so sponzorom a ľuďmi, ktorým veríme, zistíme, či sú nápravy vhodné. A ak sú, rozhodneme sa, či sme dostatočne silní na to, aby sme ich vykonali. Ak nie sme, počkáme, kým sa takými staneme.

Ide o to, aby sme si udržali čistý štít.

Dnes najprv vykonám nápravy voči sebe. Potom sa pripravím na nevyhnutné nápravy voči ostatným, ktoré urobím ak budem pripravený a kedy budem pripravený.