30. ledna / januára

Tradícia prvá

„Môžeme dosiahnuť osobné uzdravenie bez jednoty DDA? Naša prvá tradícia vraví na rovinu: „Nie.“ Členovia DDA pracujúci na dvanástich krokoch si uvedomujú potrebu klásť skupinové prežitie nad svoje sebecké potreby alebo svoje nutkanie kontrolovať iných, ktoré je založené na strachu.“ VČK, str. 492

Naše pocity sebapochybovania sa často odkryjú v dôsledku vzájomného zdieľania na mítingoch. Majú tendenciu vyjsť na povrch v utajovaných formách kontroly a jej blízkej príbuznej- manipulácie.

Keď skupina zvažuje urobiť nejaký krok, môžeme vyjadriť svoje obavy, alebo poukázaťna to, že by také konanie mohlo porušiť tradíciu. Ak sa vykoná niečo, s čím nesúhlasíme, náš osobný program nám pomáha priznať si, že sme voči tomu bezmocní a prijať veci, ktoré nemôžeme zmeniť.

Máme na pamäti, že jednota neznamená úplný súhlas. Stále sa usilujeme o značnú jednotu pri formovaní skupinových rozhodnutí. Aktívne vyjadrujeme nesúhlas dávajúc mu tak príležitosť k tomu, aby bol vypočutý. Toto zaručí, že všetky strany diskusie sú vypočuté a môže poprípade dôjsť ku kompromisom.

Aktívne počúvať jeden druhého je nácvikom začleňovania. Rozhodnutia, ktoré vyvolávajú nenávisť sa musia odložiť, alebo sa k nim vrátiť, keď emócie nie sú také horúce. Avšak, ak je skupinové rozhodnutie pevne založené na DDA tradíciách, i keď nesúhlasíme, sme vyzvaní k tomu, aby sme odovzdali svoje osobné preferencie.

Dnes budem pamätať na to, že hlas každého jedného by mal byť vypočutý pri skupinových otázkach. Ak môžem prispieť so svojimi skúsenosťami, silou a nádejou, urobím tak bez akýchkoľvek očakávaní. Byť otvorený a tolerantný je pokora v akcii.