4. September

Generačný žiaľ

„Naše pátranie po smútku/strate môže začať tým, že si položíme otázku: „Čo som dostal od svojej dysfunkčnej rodiny a čo by som býval dostal od milujúcich rodičov, keby boli v rovnakej situácii?“ VČK, str 204

Keď sme vyrastali, očakávali sme normálne správanie plné podpory, ale naše očakávania sa nenaplnili. To naštartovalo proces žiaľu. Neuvedomovali sme si, že aj generácie pred nami boli plné žiaľu, čo nám môže pomôcť vysvetliť, ale nie ospravedlniť ich dysfunkčné konanie. Často zvykneme hovoriť, že naši rodičia spravili najlepšie, ako dokázali s tým, čo mali. Nanešťastie, to, čo mali, nebolo častokrát ani zďaleka dosť, presne tak ako nebolo dosť to, čo sami dostali.

Nespracovaný žiaľ nášho detstva a detstva našich predkov nás môže uvrhnúť do neutíchajúceho stavu smútku. Generačná podstata tohto sa nazýva “komplikovaný smútok.“ Takýto žiaľ nás môže držať v zajatí oslabujúc našu schopnosť normálne fungovať a nepriaznivo komplikuje naše vzťahy. Môže prispievať k zdravotným problémom, pretože žiaľ ma priateľa nazvaného hanba, smútok, depresia a neistota- veľký recept na to, aby sme boli nezdraví.

V DDA odkrývame korene svojho žiaľu, uvedomujeme si, čo sme nedostali ako deti a zisťujeme, ako sme sa naučili reagovať v dôsledku toho. DDA nás učí, ako zastaviť tento kolobeh žiaľu a stať sa sami sebe milujúcimi rodičmi. Robíme to pre seba predtým, ako môžeme pomôcť budúcim generáciám zmenšiť náklad, ktorý si ponesú.

Dnes rozoznám nesmierny žiaľ, ktorý si nesiem. Viem, že ho môžem prekonať a zmeniť svoj život- dať si to, čo som nedostal ako dieťa. Používaním nástrojov uzdravenia sa stanem sám sebe rodičom.