5. dubna/ 5. apríla

5. 4.
Zamyslenie na dnešný deň

Oddelená identita

„Zatiaľ čo máme problémy s formovaním vlastnej identity, ktorá by bola odlišná od programov nášho “rodiča“, zároveň si začíname uvedomovať potrebu emocionálne sa odpútať od svojho alkoholického domova. Iba v úplnej separácii môžeme nájsť slobodu vyjadriť, kým skutočne sme a vytvoriť si skúsenosť intímnej blízkosti, ktorú sme ako deti zúfalo potrebovali.“ VČK, str. 85

Predtým, ako sme mnohí prišli do DDA, iné programy nám pomohli vykročiť na túto cestu, ale tiež nás možno viedli k tomu, že sme verili, že by sme sa nemali separovať od svojej zneužívajúcej rodiny. A tak sme tu naďalej boli pre tých, ktorí boli emocionálne nedostupní, dávajúc im lásku a podporu, zatiaľ čo našich vlastných vnútorných zdrojov ubúdalo.

Ako naše vnútorné dieťa v DDA nadobúda hlas, počujeme tú bolesť. A začneme si uvedomovať hĺbku našej rodinnej dysfunkcie. Dovolíme si nezúčastniť sa rodinných udalostí a pustíme uzdu našej fantázii o tom, aký život by sme s našou rodinou chceli. Už nie sme viac ochotní nechať sa nimi kontrolovať.

Na oplátku nadobúdame dôstojnosť a zdravú hrdosť; stávame sa duševne zdravými a celistvými. I keď je to ťažké, uvedomujeme si, že to stojí za to. Zisťujeme, že sme vynachádzaví a máme obrovskú kapacitu postarať sa sami o seba, pretože sme prežili svoju traumu v detstve. Chytíme svoj osud do vlastných rúk a žijeme z pozície celistvosti. Už viac nefungujeme s jednou rukou zviazanou za našim chrbtom.

Dnes sa nebudem obzerať späť. Budem pokračovať v tom, čo je pre mňa najlepšie- utvárať si identitu, ktorá je odlišná od mojej dysfunkčnej rodiny.