5. August

                 Tolerovanie bolesti

 

„Miera bolesti, ktorú vie dospelé dieťa tolerovať bez toho, aby si priznalo, že dosiahlo svoje dno, je ohromujúca.“ VČK, str. 68

 

Ako deti sme sa naučili žiť s bolesťou a pokračujeme v tom aj v dospelosti. Keď stojíme zoči voči bolesti toxického vzťahu, skĺzneme do módu prežitia, aby sme sa vyhli neistote zmeny.

 

Vieme, že náš život je v chaose, že akceptujeme neakceptovateľné od ľudí okolo nás, a že nemáme žiadny dôvod očakávať, že zajtrajšok bude lepší. Zatiaľ sa brodíme každým dňom, často s bolesťou takou hlbokou, až sa zdá byť mimo nášho dosahu.

 

Každý, kto vkročil na DDA, pocítil porozumenie, ktoré prichádza so zmenou. Veľakrát je strach zo zmeny taký silný, až sami seba presvedčíme, že veci nie sú také zlé.

 

Všetci sme stvorenia návyku, aj keď sú tieto návyky pre nás škodlivé. DDA je prvý krok k tomu povedať si, že náš život je mimo kontrolu a potrebujeme pomoc. Otázkou je, či chceme žiť životom, ktorý „nie je až taký zlý“, alebo dôverujeme svojej Vyššej sile, programu a samým sebe, aby sme prekonali strach zo zmeny.

 

Nemusíme to robiť sami. Naši spolupútnici sú viac ako ochotní kráčať touto cestou s nami.

 

Dnes vystriem ruku o pomoc, aby som ukončil cyklus bolesti a budem vedieť, že tam bude niekto, koho sa môžem chytiť.