5. krok
Pri práci na 5. kroku sa stretávame s tromi hlavnými pravidlami, ktoré sa kŕčovito držia v našich dušiach ako dôsledok vyrastania v dysfunkčnom domove. Pravidlá sú: nerozprávaj, never, necíť.
Vyrastať v dysfunkčnej rodine znamená neveriť, čo ste videli, alebo neveriť tomu, čo povedali rodičia.
Zneužívanie (závislosť) bolo často minimalizované , alebo zvaľované na inú príčinu, čo spôsobilo, že dieťa prestalo dôverovať rodičom.
„Nehovor" pravidlo má svoj pôvod v domácnostiach, kde bolo deťom často hovorené "buď ticho", alebo „drž hubu“ vždy, keď sa pokúsili prehovoriť alebo vyjadriť svoju myšlienku alebo pocity.
Ostatné deti boli ignorované , a preto prestali hovoriť. "Nehovor" pravidlo tiež znamená, že rodina nemá hovoriť o veciach, ktoré sú dôležité, ako sú pocity alebo spiritualita. Toto pravidlo je tiež spôsob ako uchovať choré rodinné tajomstvo.
Pravidlo "necíť“ v nefunkčných domovov často znamená, že pocity neboli dôležité, alebo boli príliš desivé. Tiež sme mohli byť obvinení z toho, že sme príliš citliví alebo nezrelí, keď sme vyjadrili pocity.
Aby sa predišlo takémuto výsmechu, zvyčajne sme vypli naše emócie. Pravidlo "necíť" je pravidlo, ktoré je základom našej schopnosti nakŕmiť pocity ako je strach. Niektorí z nás žijú v neustálom strachu z toho, že by sme boli zosmiešňovaní, strápnení, alebo zbití závislými rodičmi. Počas uzdravovania mnohí z nás sú stuhnutí žitím v neustálom strachu. Nevieme tento strach pomenovať, ale je tam, a vyvoláva našu hyperostražitosť
V kroku 5, hovoríme o tom, čo sa stalo, a veríme inej osobe, ktorá nás počúva bez toho, aby nás odsudzovala. Začneme cítiť pocity, ktoré prichádzajú s pomocou našej skupiny DDA pomocou sponzora alebo iného poradcu. V 5. kroku konečne hovoríme o tom, čo je skutočnosť, namiesto popierania alebo filtrovania udalostí, ktoré sa stali. Toto je zásadný krok pre všetky dospelé deti, ktoré sa rozhodli čeliť účinkom nefunkčnej výchovy a pokračovať v raste pomocou programu DDA.
Vieme, že porušenie pravidiel dysfunkčnej rodiny nie je ľahké pre dospelé deti. Tieto pravidlá sú podobné ako role, ktoré nás chránili počas nášho detstva. Naučili sme dôverovať týmto pravidlám a používať ich v našom každodennom živote, však pravidlá prežili svoju užitočnosť. Škrtia naše životy a naše vzťahy. Musíme nájsť iný spôsob, ako žiť s pocitom dôvery a hlasu.
Niektoré dospelé deti v piatom kroku prvýkrát povedia niekomu niektoré z ich najviac znepokojujúcich spomienok na zneužívanie. Vieme, že potrebujeme odvahu, aby sme sa odovzdali piatemu kroku. Vieme, že niektoré veci necháme zavreté v našej mysli, a budeme presvedčení, že tam navždy majú zostať pevne zavreté. Ale to sú práve tajomstvo a problematické spomienky, ktoré potrebujeme dostať von. V skupine DDA sa cítime konečne bezpečne, aby sa tieto tajomstvá dostali von pomocou sponzora, dôveryhodného poradcu, alebo duchovného vodcu.
Sme takí chorí, ako choré sú naše tajomstvá.