6. března / 6. marca

6. 3.
Zamyslenie na dnešný deň

Pochované spomienky

„Uzdravovanie začína, keď sa rozhodneme vyjsť zo svojej izolácie. Pocity a pochované spomienky sa vrátia.“ VČK, str. 590

Naozaj sa to stalo? Stalo sa to tak, ako si to pamätám? Som bláznivý ja alebo oni?

Kvôli traume, ktorú sme zažili, si niektorí z nás vybavujeme len niekoľko spomienok zo svojho detstva. V dôsledku toho môžeme spochybňovať to, čo si pamätáme, alebo dokonca prečo sa cítime tak, ako sa cítime, keď nedokážeme priradiť konkrétne spomienky k pocitom. Ale naše telo vie, že sa niečo stalo, pretože si uchováva traumu z fyzického i emocionálneho zneužívania.

Keď sa posúvame zo svojej izolácie k uzdravovaniu, jednu z prvých vecí, ktoré sa učíme rozpoznať a oceniť sú naše pocity. Tým, že pokračujeme v rozprávaní sa a dôverovaní ľuďom v našej skupine a často i svojmu terapeutovi, postupne nadobudneme jasnosť. Pochované spomienky sa začnú vracať. I keď sa tak nestane, oceníme svoje inštinkty, keď si uvedomíme, že sa necítime bezpečne v blízkosti svojej rodiny a iných ľudí. Nespochybňujeme sami seba. Uznáme svoje pocity s vedomím, že sú skutočné a že nie sme blázniví. A podnikneme kroky k tomu, aby sme sa udržiavali v bezpečí.

Dnes budem dôverovať svojim inštinktom a pocitom, i keď k nim nedokážem priradiť dôvod, ktorý by uspokojil iných.