6. února / 6. februára

Zamyslenie na dnešný deň

Črta druhá
„Vyhľadávali sme súhlas iných a v tom procese sme stratili vlastnú identitu.“ VČK, str. 11
„Áno, iste! Čokoľvek chceš! Čokoľvek je v mojich silách!“
„Možno, keď umyjem riad skôr, mama toľko nebude piť tento víkend.“
„Stíšim mladších súrodencov, aby neboli tak hluční a otec sa potom nerozčúli.“
Mnohí sme si mysleli, že musíme konať pre druhých, aby nás mali radi, a tak nás alkoholik neudrie a ľuďia sa na nás nebudú hnevať. Ako dospelé deti, dokážeme to tak skvelo, že nakoniec skončíme tak, že veríme, že sme jedine vtedy v poriadku, keď máme ich súhlas. Tými ľuďmi môžu byť naši nadriadení, priatelia, kolegovia v práci, partneri a deti.
V DDA začíname vidieť tento vzorec hľadania súhlasu. Dôsledkom toho je, že mnohí zistíme, že nevieme, čo chceme, alebo ako máme spraviť rozhodnutie za seba samých. Niektorí z nás dokonca nedokážeme ani pomenovať svoju obľúbenú farbu, ale naisto poznáme obľúbenené farby iných!
Ako sa začíname postupne objavovať, učíme sa oddeliť myšlienku jednoduchého aktu láskavosti od sebaobetovania sa spôsobom, ktorý ničí našu sebahodnotu. Začneme si vážiť, že sme v poriadku a dokážeme sa ubezpečiť v tom, čo sme, nie, čo robíme.
Dnes jasne vidím rozdiel medzi hľadaním falošného súhlasu a vykonávaním dobrého skutku, lebo to je tá správna vec, ktorú treba robiť. Som vďačný za toto uvedomenie v mojom uzdravovaní.