8. August

Črta deviata

„Zamieňame sme si lásku so súcitom a máme tendenciu milovať ľudí, ktorých môžeme ľutovať a zachraňovať.“ VČK, str. 12

V mnohých oblastiach života sme vťahovaní do toho, čo poznáme, nie preto, že je to dobré pre nás, ale preto, že je to pohodlnejšie ako nejaká zmena. Faktom je, že nech protestujeme ako chceme, ťahá nás to k iným dysfunkčným ľuďom. Dôvodom tejto príťažlivosti je pravdepodobne hlboký pocit hanby, ktorý si mnohí z nás nesieme z detstva a ktorý si uchovávame ako dobre strážené tajomstvo. Odkazom tejto hanby je, že nie sme “dostatočne dobrí“, pretože ako deti sme sa necítili ocenení za to, kým sme.

Iba keď vstúpime do vzťahu s inými chorými ľuďmi, naše tajomstvo bude v bezpečí v chaose dysfunkcie. Môžeme sa na nich zamerať a zachraňovať ich, čo často spôsobí, že nás chcú ešte viac- aspoň na nejaký čas.

Ako postupne nadobúdame sebaúctu v DDA, táto vrodená príťažlivosť sa začína vytrácať, lebo si uvedomíme, že naše potreby nie sú naplnené. Počas toho, ako sa meníme, akokoľvek ťažké sa to na začiatku môže zdať, možno opustíme niektoré vzťahy, ak tí druhí sa tiež nie sú ochotní zmeniť. V priebehu tohto procesu sa učíme odmietať myšlienku, že je to nejakým spôsobom sebecké. Toto je spoluzávislé myslenie, ktoré nie je fér k nikomu a najmenej k nám.

Dnes s pomocou mojej Vyššej sily si zvolím zdravých ľudí, aby boli súčasťou môjho života, ľudí, ktorí sú ochotní prijať moje nové Ja.