8 dubna / 8. apríla

8. 4.
Zamyslenie na dnešný deň

Rodinná choroba

„Mnohí z nás máme deti, ktoré sa pravdepodobne jedného dňa kvalifikujú do DDA na základe prenosu našej choroby rodinnej dysfunkcie na nich.“ VČK, str. 156

Keď sme vyrastali, pamätáme si, ako sme premýšľali, prečo máme taký zlý život práve my a nie iné deti. Predstavovali sme si, ako by sme sa celkom inak správali k svojim deťom. Nikdy by sa takto nemuseli cítiť, pretože my by sme boli tými najlepšími rodičmi- rodičmi, akých sme vždy chceli.

Avšak, väčšina z nás sme neboli schopní túto prestavu naplniť. Chceli sme sa správať ako milujúci rodičia, ale veľakrát sme sa pristihli pri tom, ako konáme presne naopak. Čo to len s nami bolo? Boli to naše malé deti, prečo sme nedokázali robiť veci lepšie? A začala nás sužovať vina. Ešte stále sme si neuvedomovali, že dôsledky nášho detstva sú v nás tak hlboko zakorenené. Bez ohľadu na to, čo sme si sľúbili, bez ohľadu na to, akí úprimní sme boli, opakovali sme rovnaké vzorce správania.

V DDA cítime úľavu, keď počúvame iných, ako hovoria o rovnakom pocite viny, o ich neschopnosti byť rodičom, akým by chceli. Je to úľava vedieť, že nie sme sami.

Učíme sa, že spôsob, akým môžeme uzdraviť náš vzťah s našimi deťmi je, že najskôr musíme uzdraviť sami seba od tej záťaže, ktorú si nesieme zo svojho detstva. Keď tak urobíme, začneme dvíhať svoju hlavu a oslobodíme sa od viny, ktorá nás drží uväznených. Začneme meniť spôsob, akým konáme.

Dnes sa zameriam na svoje vlastné uzdravovanie a uzdravím najskôr sám seba s vedomím, že toto bude mať na mojich milovaných najpozitívnejší vlyv.