9. August

Hanba a vina

 

„Ako sa pre teba DDA stane bezpečným miestom, nájdeš slobodu vyjadriť všetky svoje zranenia a strachy, ktoré si si doteraz držal v sebe a oslobodíš sa od hanby a obviňovania, ktoré si nesieš z minulosti.“ VČK, str. 590

 

Kolotoč hanby a obviňovania sa v našej pôvodnej rodine veľmi dobre rozvinul. Zažívali sme slovné urážky a/ alebo fyzické tresty. Vyšli sme z tohto všetkého s vypestovaným pocitom hanby, ktorý so sebou niesol myšlienku, že sme:

 

  • Vadní: niečo so mnou nie je v poriadku
  • Beznádejní: nič sa s tým nedá robiť
  • Osamelí: nikto iný nemá takýto problém

 

V dospelosti niektorí z nás zistili, že keď presunieme vinu na iných, môžeme tak zakryť svoj vlastný pocit hanby. Podaktorí sme vybuchli do extrémneho hnevu nevediac, odkiaľ pramení, alebo sme používali perfekcionizmus, hrdosť, zavďačovanie a hľadanie ocenenia u iných, len aby sme zakryli svoj pocit hanby. Niektorí sme prepadli závislostiam.

 

V DDA si postupne uvedomíme, že sa s nami nedeje nič také, čo by mítingy, sponzor a dôsledná práca na Krokoch, nemohli prekonať. Hanba a vina uvoľnia cestu poznaniu, že robíme omyly, ale my nie sme omyl! Stojíme si za tým, že sme vo svojej podstate dobrí, i so svojimi pochybnosťami a chybami.

 

Dnes využijem odvahu a úprimnosť k tomu, aby som prelomil generačné puto hanby a obviňovania.