9. července / 9. júla

Zamyslenie na dnešný deň

Súrodenci
„Nie sme zodpovední za záchranu, ani liečenie našich rodičov alebo súrodencov, ktorí zostávajú uviaznutí v rodinnej dysfunkcii. Môžme sa odpútať s láskou a začať postupný proces učenia sa stanovovať si hranice.“ VČK, str. 102
Naše vzťahy so súrodencami boli často komplikované, keď sme vyrastali. Ak boli naši rodičia vo vzájomnej “vojne”, aj my sme boli často vo „vojne”. To je to, čo sme sa naučili; to je to, v čom sme žili!
Ako dospelí, stále chytení v tejto všetko pohlcujúcej rodinnej dysfunkcii, starali sme sa jeden do druhého a vedeli sme, čo je dobré pre druhých, aj keď to oni sami nevedeli. Často sme navzájom o sebe klebetili, utvárali spojenectvá a súťažili medzi sebou.
Keď sme začali hľadať lepší život v DDA, niektorí z nás skočili rovno do Dvanástich krokov a rozhodli sa, že teraz je našou povinnosťou zachrániť svojich súrodencov, pretože teraz skutočne poznáme odpoveď. Ale program nám vraví presný opak. Ak máme nájsť skutočné uzdravenie, musíme spraviť tú náročnú prácu pre seba a odpútať sa od svojej rodiny určením si zdravých hraníc. Ak tak neurobíme, budeme aj neustále bojovať so spôsobmi, ako ich zachrániť.
Keď sa zastavíme a budeme sami seba naozaj počúvať, zistíme, že robenie týchto vecí nie je to, o čom uzdravovanie je. Ani jedna z týchto “náprav” nie je odlišná od spôsobu, akým sme vždy fungovali. Učíme sa to pustiť, lebo si uvedomujeme, že ich nemôžeme uzdraviť. Musíme ich nechať ísť, aby si našli svoju vlastnú cestu.
V dnešný deň si budem pamätať, že skutočné uzdravenie závisí na mojej schopnosti sa odpútať, nastaviť si hranice a uzdraviť najskôr seba.