Bolesť, vypnutie a prežitie

Tragédiou pre deti v alkoholickom domove je to, že sú okradnutí o životný model, ktorý je založený na zodpovednosti voči duševnému zdraviu. Jadrom alkoholického myslenia je nezdravé presvedčenie, že sebestačné správanie môže viesť k duševnému zdraviu a pokoju. Zneužívanie alkoholu sa stáva modelom k deštrukcii. Postoj zneužívania, ktorý je základom každého návykového správania, dominuje v rodine a deti sa učia príjmať tento postoj u iných aj u seba. Vyznávaním a podporovaním modelu sebazničenia prenáša jedna generácia na druhú nekonečný cyklus zúfalstva.

Šialenstvo začína, keď sú deti nútené popierať realitu bolesti a zneužívania. Akonáhle deti akceptujú myšlienku, že alkoholizmus nie je násilný alebo nebezpečný, nemajú žiaden základ k rozhodovaniu, čo je skutočné a ako reagovať na ľudí okolo nich. Už viac nevedia dôverovať autorite, aby ich usmerňovala a chránila pred zranením. Sú paralyzovaní nerozhodnosťou a nenávidia sa za to, že sú zmätení a zraniteľní a za to, že majú potrebu cítiť sa bezpečne. Naučia sa prežiť tak, že sa trestajú za to, že sú zraniteľní a popierajú svoju potrebu lásky.

Práve tento pocit seba-zrady a seba-opustenia je zdrojom zlosti a zúfalstva u DDA. Dospelé deti žijú v dvoch realitách, kde sa pokúšajú uspokojiť potreby dospelého zatiaľčo vidia svet z perspektívy vystrašeného dieťaťa. Ani jeden typ osobnosti úplne nerozumie motívom a činom toho druhého. Dospelá potreba vzájomného prepojenia a sebavyjadrenia sa zdá byť v priamom rozpore s potrebou dieťaťa byť závislé a jemne kontrolované.

Frustrácia z nútenej voľby medzi dvoma protichodnými pohľadmi sa mení na hnev, pretože každá strana osobnosti sa usiluje o to byť vypočutá tou druhou. Zúrivosť sa mení na zúfalstvo, keď si uvedomíme, že dedičstvo šialenstva, ktoré sme získali z nášho alkoholického domova, neprináša blaho ani dospelému ani dieťaťu.


Konflikt medzi dvoma stranami predstavuje stratégiu, nie zámer. Dospelý aj dieťa túžia po láske a rešpekte, nevyhnutných pre zachovanie ľudskej duše, ale majú iný názor na to, ako dosiahnuť svoju túžbu; dieťa dúfajúc čaká v izolácii a dospelý sa ženie do frustrovanej akcie. V DDA sa učíme, že obe stratégie vedú len k zúfalstvu.

Ukončenie nášho vnútorného konfliktu závisí od dospelého aj dieťaťa a uznania potreby jednoty v uzdravení. Tým, že vzájomne uznajú svoju potrebu, dospelý aj dieťa vytvoria pocit celistvosti, ktorý je potrebný na úplné fungovanie s okolím.

Vzájomné prijatie umožňuje dieťaťu vidieť, že schopnosť dôvery je poškodená ale nie zlomená a môže byť obnovená postupným a pomalým vychádzaním z ochranného väzenia izolácie. Dospelý si uvedomí ducha radosti, ktorý je v každom dieťati a uzná potrebu otvorenosti a spontánnosti, tým že žije naplno.

Najlepší spôsob, ako vyriešiť konflikt medzi dvomi ľuďmi, je nájsť spoločné riešenie, v ktorom obaja získajú to, čo chcú a potrebujú. Kroky a tradície ponúkajú jednoduchý program pre život, ktorý umožňuje dospelému a dieťaťu sa spojiť a ukončiť cyklus alkoholického šialenstva a nájsť šťastie, mier a radosť, ktoré si zaslúžia.