Disociácia

Na to, aby dospelé deti prežili uprostred zmätku a mali nejaký pocit kontroly, musia sa vzdialiť alebo oddeliť od svojich pocitov paniky a strachu.

Existujú tri formy disociácie.

Prvá používa funkčnú obranu mysle na popieranie alebo deformáciu bolestivých skutočností tým, že potláča, premieta alebo racionalizuje pocity, ktoré spôsobujú bolesť.

Použitie látky na zmenu pocitov je druhý spôsob, ako sa odpojiť od pocitu bolesti. Najľahšie dostupné látky sú alkohol, cukor, nikotín a kofeín.

Tretí spôsob disociácie používa negatívne vzrušenie na to, aby sme si neboli vedomí hlbšieho strachu. Tým že sústredíme našu pozornosť na fóbie, obsesie, sny, tabu a kompulzívne napätie v reakcií na tieto strachy, nútime naše telo vytvoriť ochranný štít a produkovať adrenalín, endorfíny a melatonín, ktoré chemicky blokujú vnímanie bolesti.

Našou primárnou závislosťou je strach, vzrušenie a bolesť v podobe paraalkoholizmu. V každom paralkoholikovi (spoluzávislom) je vnútorný "obchod s drogami". Akokoľvek šialene to môže znieť, môžeme sa dostať do stavu opojenia z pocitu strachu a vzrušenia. S pociťovaním bolesti je to podobné, aj keď zvyčajne nemáme radosť z opojenia docieleného bolesťou.


Všetky tri formy disociácie nás držia uväznených v úzkej a známej škále správania, nikdy nedosahujúcej extrémov panického vyčerpania alebo kolapsu samovražedného zúfalstva.

Disociácia (odpojenie) je nástroj na prežitie z detstva. Dospelé deti sa môžu odpojiť rôznymi spôsobmi, ktoré môžu byť bez pomoci ťažko rozoznateľné. Okrem drog, práce, sexu, jedla sa odpájame rôznymi spôsobmi, ktoré môžu zahŕňať: kompulzívne upratovanie, kompulzívne cvičenie, obsesívne čitanie, sexuálne a romantické fantázie, pornografia, kompulzívna masturbácia, workaholizmus, škodlivé vzrušenie. Existuje aj kompulzívne utrácanie a hromadenie nepotrebných vecí.


Okrem potláčania alebo odpájania sa od našich pocitov majú niektorí z nás veľké problémy pochopiť pocity a ich definície. Mnohí z nás boli vystavení dlhému zoznamu pocitov, na ktoré len civeli a premýšľali, čo znamenajú. Sme zmätení o pocitoch, pretože pomenovanie a prežívanie našich vlastných pocitov je pre nás nové.


Identifikovaním našich pocitov a rozprávaním o nich s inými o tom, ako sa cítime, je kritickým krokom pre prelomenie izolácie, v ktorej sme žili tak dlho.
Hovoriť o našich pocitoch je riskantné. Avšak to riziko stojí za to, pretože odmeny sú veľké. Keď dovolíme iným spoznať naše pocity, spájame sa s ľuďmi na spirituálnej a rovnakej rovine, namiesto závislej a manipulatívnej úrovne. V DDA  sa učíme nebáť sa našich pocitov.
Mnoho dospelých detí sa učí, ako identifikovať a rozlišovať svoje pocity precvičovaním pocitových viet. Vyberte jedno pocitové slovo a vytvorte vetu. Vytvorte 3 vety denne počas dvoch týždňov a potom pokračujte s týmito vetami pravidelne.
Napr.
Cítim nádej, keď navštevujem DDA mítingy, pretože viem, že som vypočutý.

Pocitové vety:
Cítim ................keď.................pretože.........

Slová na použitie:
Milovaný                    hravý          zahanbujúci vtipný    podráždený
Nahnevaný                 rozpačitý          dôveryhodný zradený  potešený
Spokojný                    mám zmiešané pocity dúfajúci                inšpirovaný milujúci
Frustrovaný                sklamaný         smutný akceptovaný  vzrušený
Vďačný                      smelý           ponížený vinný   pokojný
Oddýchnutý               zahanbený           opustený potešený    bezpečný
energický                    láskavý         hravý fascinovaný  očarený