Nacvičovanie pocitov

Nacvičovanie pocitov

Väčšina dospelých detí je zdesených od svojich pocitov a myslia si, že ich nevydržia. V DDA si musíme pamätať, že nie sme sami. Uzdravenie sa líši od toho keď sme sa ešte ako deti museli sami postaviť izolovanosti a zúfalstvu. Keď sa objavia pocity tak sa v DDA naučíme „si na ne sadnúť“ bez toho aby sme sa vyžívali nejakým spôsobom. Objímeme vankúš, ľahneme si na podlahu a zhlboka dýchame, pôjdeme sa prejsť alebo si jednoducho sadneme a vytrvalo čakáme. Naše pocity nás nezabijú! Naučíme sa ich pomenovať a porozumieť im. To je jedným z prísľubov DDA. Naučíme sa, že môžeme niekomu zavolať, kto nás bude počúvať. Pocity pominú. Môžeme ich prežiť.

Veľa dospelých detí si „zmrazili“ svoje pocity pretože si s nimi nevedia rady. Naše pocity sú ako obrovský ľadovec, ktorý sa zdá byť nehybným, ale aj tak sa s určitosťou hýbe obrovskou silou. V ľadovci sú obrovské kamene, ktoré pri oraní pôdy zanechávajú za sebou hlboké rany. Miestami jeden taký balvan sa prevŕta cez ľadovú masu. V takýchto prípadoch odovzdávame (pustíme to). Práca na programe DDA nám pomôže nájsť zakliesnené pocity a roztopiť náš duševný ľadovec. Kvôli niektorým pocitom sa roztrasieme, ale tu je odovzdanie, ktoré nás uzdravuje. Nadobudnutím svojich pocitov, vystúpime zo studeného tieňa ľadovca na slnečný svit. V DDA cítime teplé prijatie. Konečne sme doma.

Stotožnením sa so svojimi pocitmi a tým, že sa o nich i o tom ako sa cítime s niekým porozprávame, urobíme rozhodujúci krok v prospech prelomenia izolácie, v ktorej sme tak dlho žili.

Je nebezpečné hovoriť o svojich pocitoch, ale vyplatí sa zobrať na seba riziko, lebo odmena je veľká. Keď dovolíme druhým aby vedeli o našich pocitoch tak sa pripojíme k ľuďom na spirituálnej a seberovnej úrovni namiesto k závislým a manipulatívnym vzťahom. V DDA sa naučíme nebáť sa svojich pocitov.