Sebaláska

Hovorí sa, že nemôžeme dať to, čo sami nemáme. Hovorí sa tiež, že nemôžeme milovať inú osobu, kým sa nenaučíme milovať sami seba. Veríme, že tieto tvrdenia sú základom DDA zásad. Nemôžeme milovať inú osobu, kým nebudeme milovať sami seba a nebudeme túto lásku hlásať s vierou a konzistentnou činnosťou. Videli sme veľa ľudí, ktorí používajú reč sebalásky a afirmácie, zatiaľčo praktizujú niečo iné. Sebaláska nie je nikdy škodlivá ani sebecká.

Veríme, že sebaláska je jediný spôsob, ako môžeme skutočne spoznať Boha, pretože Boh je láska. Naučiť sa milovať sami seba a spojiť sa s našou Vyššou Silou je riešením pre pôvodnú príčinu sebanenávisti a sebaopustenia. Od detstva nesieme ranu vytvorenú našim prvotným vzťahom s rodičmi a rodinou. Ako deti sme boli emocionálne a duchovne rozkolení. Aby sme prežili, žili sme životom charakterových vlastností zo zoznamu “Toto musí ísť do čistiarne”, ktoré odmietajú sebalásku a Boha. Vedení strachom a para-alkoholizmom sme hľadali nekonečný počet vzťahov, schém a závislostí v snahe spojiť sa s niekym, kto by nás napravil alebo by sa nechal nami napraviť. Tvrdo sme sa snažili, ale nikdy to nefungovalo. Nemôžeme nájsť lásku alebo Vyššiu Silu v niekom inom. Musí to začať nami.

Sebaláska podľa nášho chápania nevylučuje za určitých okolností bolesť ani potrebu viac sa snažiť. DDA uzdravovanie je náročné, ale odmeny sú obrovské. Musíme vyvinúť úsilie a cítiť nepríjemné pocity, ktoré by mohli prísť. Cieľom je zároveň aj sebaláska a uvedomenie, že sme dosť dobrí, takí, akí sme.

Toto je paradox DDA. Sebalásku si nemusíme zaslúžiť, ale na jej dosiahnutie je potrebná snaha. Sebaláska podľa nášho chápania ponúka viac ako len sebaúctu. Je v tom oveľa viac. Existuje sebaláska, ktorá je vyjadrená ako bezpodmienečná láska. V tomto ponímaní sebaláska osvecuje naše vnímanie a my vidíme sami seba a ostatných v novej dimenzii. Rozpoznávame spektrum, ktoré presahuje jazyk a traumu. Rozpoznávame svetlo v nás a ostatných. Uvedomujeme si, že každému bije srdce. Každý sa počíta a každý má spirituálne dary.

Veríme, že sebaláska je nevyhnutná pre dospelé dieťa, vystavené nedostatku lásky, ktorý sa približuje k dimenziam holokaustu. Tento nedostatok lásky nás odsudzuje k existencii závislosti, para-alkoholizmu, spoluzávislosti a hľadania vonkajšieho zdroja na liečenie vnútorného pocitu, že sme nežiadúci alebo chybní. Ak by nejaká skupina ľudí mala mať nárok na sebalásku a to aj v malých množstvách, malo by to byť dospelé dieťa. V detstve sme boli ohrození, preklínaní, odmietnutí, zneužívaní a nevidení. Predtým, ako sme našli DDA, žili sme život izolácie a získanej hanby. Ak Boh, ako ho chápeme, stvoril pojem sebalásky, muselo to byť pre ublížené deti. My sme Božie deti.

Kľúč k získaniu sebalásky je podobný, ako pri dosiahnutí iných stupňov duchovného rastu DDA. Povzbudzujeme dospelé deti, aby boli k sebe jemní a trpezliví na ceste do svojho vnútra. Sebaláska je zvyčajne výsledkom práce dvanástich krokov, chodenia na stretnutia a zmien deštruktívneho správania. Uvedomenie si sebalásky prichádza potom, ako sme vykonali prácu na uzdravení a premietali sme si naše zmenené myšlienky. Vieme, že sme na ceste sebalásky, keď sa vyhýbame sebadeštrukčnému správaniu, ktoré zaručuje izoláciu v našich životoch.