Staneme sa svojim milujúcimi rodičmi - Milujúci rodič (Časť 2.)

Zo 8. Kapitoly: Staneme sa svojim milujúcimi rodičmi

1. Milujúci rodič (Časť 2.)

          Musíme byť so sebou trpezlivý v týchto časoch. Keď sa príliš rýchlo snažíme dať do poriadku naše záležitosti tak si môžeme vytvoriť prekážky v našom programe. Môžeme poprieť našu potrebu po sebeláske a nehe. Napríklad dospelé dieťa, ktoré prinieslo finančné problémy do svojej rodiny chce zobrať nadčasy aby dal do poriadku nedostatok. Skrz hanbu si zoberie extra hodiny, ktoré ho vzdialia od DDA programu a od rodiny. Dlhé pracovné dni bez stretnutí DDA vytvoria pocit izolovanosti v uzdravujúcom sa dospelom dieťati. Vieme si znova presadzovať svoju vôľu a znova žiť svoj život bez poprosenia o pomoc. Zabudneme, že sa môžeme rozprávať o svojich pocitoch. Zabudneme, že nie sme sami. V týchto prípadoch sa znovu objaví kritický rodič s oveľa väčšou silou. Náš program uviazne a naša rodina alebo partner sa začnú sťažovať. Zaťažkávame (začne to byť obtiažne) a môžeme sa pristihnúť že uvažujeme o tom že vynechávame DDA. S takýmto prístupom sa pre niektorých z nás môže rozprávanie o vnútornom rodičovi zdať nepravdepodobné alebo ako bláznovstvo.  V takýchto prípadoch sa zastavíme. Porozmýšľame o tom, že čo vlastne chceme od vlastného života. Chceme škodlivý stres a svojvôľu alebo chceme pracovať na sebeláske a na triezvosti? Milujúci rodičia nás napomínajú, že dnes máme na výber. Vieme sa postarať o seba. Vieme byť trpezlivý so sebou. Vieme zdvihnúť „100 kilový telefón“ a vieme s niekým hovoriť.

         Ako sme už hovorili zdvihnúť telefón a požiadať o pomoc nie je pre nás ľahké. Väčšina dospelých detí je nútene sebavedomá. V detstve sme sa naučili vyhýbať sa pomoci a to, že prijatie pomoci chodí s „podmienkami“. Môžeme sa pokúsiť na programe DDA pracovať sami alebo s obmedzenou pomocou sponzora. Program ktorý si upravíme podľa seba je rozdielny od DDA programu a tak sa s ním trápime. Súčasne iný členovia DDA nútene hovoria a myslia si, že zavolať niekomu a dlho sa rozprávať o svojich záležitostiach znamená žiadosť o pomoc. Tieto dospelé deti zriedka príjmu poučenie alebo užitočné rady, ktoré by viedli ku zmenám. Typicky tieto dospelé deti si nedomyslia potrebu vnútorného rodiča a pozornú/bedlivú prácu na krokoch.

         Jedným zádrhelom pri zobúdzaní nášho vnútorného rodiča je zapojenie falošnej vernosti. Počas svojej vlastnej prevýchove si môžeme myslieť, že zrádzame vlastným rodičov. Môžeme si tiež myslieť, že rozprávanie o svojom živote a potrebách je sebecké a je to zrada. Túto falošnú vernosť sme sa naučili v detstve. Väčšinu z nás vychovali ako hyperkritických a sebaobviňujúcich. Naučili nás o sebe pochybovať a tak sa stalo prirodzeným o sebe veriť, že sme nemiestny, nevedomý a máme nižšiu hodnotu. Vnútorný rodič nás poprosí aby sme rozmýšľali nad tým čo sme o sebe do teraz povedali. Milujúci rodič nás podporuje v tom aby sme sa oslobodili od nezdravých rodinných posolstiev a od priľnutí na presvedčeniach.

         Posilňujúce formulky sú kľúčovým elementom od uvoľnenia vernosti od zle fungujúcej rodiny a od zmeny negatívnej magnetofónovej pásky bežiacej v našej hlave. Vyberieme si zopár posilňujúcich formuliek z konca kapitoly (bude preložené neskôr) a napíšeme si ich. Na počiatku dňa si prečítame tieto formulky nahlas. Tieto formulky si môžeme odniesť aj na svoje pracovisko a vylepiť na nenápadnom mieste kde ich možeme mať celý deň pred očami.